Frankfurtská škola

#3/23 sprevádzajú diela Guillauma Bressona

Maľby Guillauma Bressona sú situované do miest, ktorými by Benjaminov flaneur blúdil dnes, po takmer sto rokoch: do predmestí, podzemných garáží, náhodných fragmentov mestskej divočiny, vágnych terénov, fastfoodových reťazcov, hál a skladov. Miesta generické do tej miery, že sa v nich  Benjaminovská sériovosť preklápa spätne do podivnej aury. Sú celkom všedné a zároveň podmanivé, hrubé, ale vznešené. Guilaume Bresson ich maľuje tak, že sa zdajú byť odcudzené, ale aj neodbytne podvedomé. V tom je asi ten hlavný trik. Ide o všedné výjavy, ktoré majú formálne kvality klasických malieb: kopírujú ich kompozíciu, princíp zaobchádzania so svetlom a ďalšie vizuálne kódy, čím získavajú aj ich naliehavosť. Flaneurstvo v nich má ďaleko od libertariánskej oslavy pohybu bez hraníc. Je to potulovanie sa osoby, ktorá nemá kam ísť, ale baví ju to. A tento pocit vykorenenosti, nepatričnosti, ale aj subverzie voči „dobrej spoločnosti“ sedí s Benjaminovým konceptom flaneura celkom presne. Zachytáva však inú fázu vývoja miest, v ktorej pod arkádami a v obchodných pasážach vznikajú stanové mestečká a dočasné obydlia vysídlených osôb. Nie namiesto luxusných butikov, ale vedľa nich.

A pretože „neexistuje nijaký dokument civilizácie, ktorý by zároveň nebol dokumentom barbarizmu,“ ako tvrdí v slávnom výroku Walter Benjamin, zverejňujeme namiesto veľkoformátových malieb Guillauma Bressona ich zmenšené reprodukcie v novinovom rozlíšení. Nech je nám v čase digitálnej a algoritmickej reprodukovateľnosti odpustené.