Niektorí ľudia si nesadnú do vlaku či električky, pretože to narušuje ich statusové sebaporozumenie. Namiesto toho strávia množstvo zbytočného času v zápchach či hľadaním vhodného parkovacieho miesta v centre. Keďže je pre nich nepredstaviteľné cestovať verejnou dopravou – veď tak chodia okrem študentstva, dôchodkýň a dôchodcov, len „lúzri“ –, možno azda hovoriť o „zvecnení“ istého predporozumenia skutočnosti.
Axel Honneth je najvýznamnejší predstaviteľ tretej generácie Frankfurtskej školy. Pri každom pokuse v krátkosti priblížiť jeho rozsiahle dielo s určitosťou vynecháme viacero zaujímavých kníh, článkov či štúdií, ktoré napísal či editoval, rovnako tak množstvo zaujímavých tém a diskusií, ako aj radikálnych či menej zásadných kritík, ktoré mu boli adresované. Podobne ako pri tvorbe iných veľkých autorov, aj pri ňom možno hovoriť o rôznych obdobiach, keď sa zameriaval na určité problémy, pričom riešenia či myšlienkové impulzy hľadal raz v tom, inokedy onom okruhu autorov. Aj dnes stoja za zmienku jeho skoršie reakcie na Habermasa či Foucaulta, nemenej zaujímavé sú napríklad aj jeho komentáre k Hannah Arendt, Marxovi, Lukácsovi či Heideggerovi (posledným dvom sa obšírne venuje práve vo svojej knihe týkajúcej sa problematike zvecnenia Verdinglichung: Eine anerkennungstheoretische Studie).
Celkovo však pre jeho tvorbu zohrávajú kľúčovú rolu predovšetkým Hegel a John Dewey, ku ktorým sa opakovane [Read More]
Pre pokračovanie článku, si prosím zakúpte predplatné.
Ak už naše predplatné máte, prihláste sa.
