Editoriál

Adam Šumichrast23. apríla 2024268
Róbert Dúbravec: Pred štrajkom drevorubačov (grafika, 1957). Majetok SGB

Štrajk. Prvý bol zaznamenaný už stovky rokov pred naším letopočtom v starovekom Egypte. Svoje označenie nesie od 18. storočia, keď námorníci v rámci podpory demonštrácie proti nedostatku jedla stiahli a odstránili („striking“) plachty obchodných lodí v londýnskom prístave, aby ich znefunkčnili. V najužšom zmysle (svojou disciplínou a usporiadanosťou, ukotvenosťou na mieste a legalistickým charakterom) je inherentnou súčasťou éry rozmachu kapitalistického spôsobu výroby od druhej polovice 19. storočia a následne, v kontexte rozmáhajúceho sa socialistického hnutia 19. storočia je okrem ekonomického aj politickým nástrojom.

Čo je teda vlastne štrajk? Forma kolektívnej akcie pozostávajúca z troch aspektov: bojuje za stanovenie ceny pracovnej sily (alebo podmienok práce), zahŕňa ľudí vystupujúcich v role pracujúcich a odohráva sa v kontexte kapitalistickej výroby, pričom obsahuje jej prerušenie prostredníctvom „zloženia náradia“, okupácie továrenskej haly a podobne. Štrajk je tak vyjadrením štrukturálnej moci pracujúcich, prostredníctvom ktorej dokážu narušiť zhodnocovanie kapitálu.

Joshua Clover tvrdí, že štrajky sú typické pre produktívnu fázu kapitalizmu a primárne sa týkajú pracovných miezd. Naopak nepokoje (riots), ako Bostonské pitie čaju či hnutie Occupy Wall Street, sú spojené s cenami alebo dostupnosťou tovaru a prevažujú vtedy, keď je kapitalizmus viac zameraný na ťaženie renty ako na produktivitu.

Po historickej perióde nepokojov, ktoré nahradili štrajky, sa od nástupu neoliberalizmu podľa Clovera opäť nachádzame v ére, ktorej dominujú nepokoje. Milióny ľudí majú problém uživiť seba či svojich blízkych bez ohľadu na to, ako veľmi sa snažia alebo dokonca ani nemajú prácu, v rámci ktorej by vôbec mohli štrajkovať za vyššie mzdy. V poslednej dekáde sme tiež svedkami nových foriem práce, úbytku štandardných pracovných úväzkov a celkovej flexibilizácie trhu práce, čo spolu s novými výzvami prináša i pokles odborovej organizovanosti či štrajkovej aktivity.

Navyše – v slovenskom online prostredí môžeme sledovať pribúdajúce výzvy na generálny štrajk. Štrajk sa aktuálne tematizuje tiež v dôsledku zásahov súčasnej vládnej garnitúry do fungovania RTVS. Aj preto sme sa v aktuálnom čísle rozhodli pozrieť na tému štrajkov. Kriticky a v súvislostiach. Čitateľstvo tak dostáva do rúk pestrú paletu tematických článkov, ktoré štrajk a jeho súvisiace aspekty kriticky analyzujú a kontextualizujú.

Časť ľavicového prostredia vníma štrajk euforicky, čo však nemusí byť vždy v prospech veci. Kolektív Karmína sa v úvodnom texte čísla rozhodol demystifikovať štrajk vrátane jeho potenciálnych dopadov, a to z rôznych perspektív. Nad otázkou, či je pre odbory štrajk najlepšou možnosťou, sa zamýšľa zakladateľka Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce Marta Kahancová. Belgický politológ Kurt Vandaele sa zas zameral na európsku perspektívu štrajkov posledných dvoch dekád. Slovenský odborársky analytik Ján Košč zanalyzoval slovenské skúsenosti so štrajkami.

Článok historika Jakuba Šloufa reinterpretuje tradičný výklad dejín minulého režimu, a to práve cez štrajkové aktivity pracujúcich v rokoch 1945 – 1968. Slovenský environmentálny sociológ Patrik Gažo prináša v reakcii na vývoj klimatického hnutia posledných rokov vysvetlenie takzvaného klimatického štrajku.

Aktuálnou témou aj na Slovensku je potreba dovozu pracovnej sily z tretích krajín. Na výzvy spojené s organizovaním pracovných migrantov na medzinárodne úrovni a na základe skúseností v Slovinsku reaguje článok autorskej dvojice Goran Lukić a Tibor T. Meszmann. Rozhovor so zväzom Priama akcia zase núti premýšľať o zaužívaných predstavách o organizovaní sa v štandardných odboroch a ďalších otázkach spojených aj so štrajkami. Z kultúrnej oblasti prinášame preklad recenzie jedného z najznámejších amerických „labour movies“ Norma Rae z roku 1979.

Autor pracuje v Stredoeurópskom inštitúte pre výskum práce, venuje sa výskumu odborov a priemyselným vzťahom. Vyštudoval históriu a politológiu, vo februári obhájil dizertačnú prácu na tému Transformácia či zánik? Vývoj odborov v Protektoráte Čechy a Morava a Slovenskom štáte v kontexte európskych diktatúr.

Toto číslo Kapitálu vzniklo s podporou nadácie Rosa Luxemburg Stiftung so zastúpením v Českej republike.

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *

Partneri: