Za hranicami tradičných štrajkov

Patrik Gažo23. apríla 2024191
Vincent Hložník: Štrajk (kresba, 1950 – 1956). Majetok SGB

Pochopenie klimatického štrajkového hnutia

 Štrajkovanie v mene klímy vyvoláva otázku, nakoľko môžeme hovoriť o variácii tradičného chápania pracovného štrajku. Klimatické štrajky, inšpirované hnutím Fridays for Future a Gretou Thunberg, mali doposiaľ len obmedzený účinok na ekonomiku aj politiku. Otvárajú však dôležité debaty o vzťahu medzi prácou a klimatickou krízou a dokážu mobilizovať a zosilňovať hlas mladých ľudí po celom svete. Či už vnímame štrajk len ako prerušenie práce alebo ako boj za environmentálnu spravodlivosť, klimatický štrajk nás núti zamyslieť sa nad novými perspektívami a spojenectvami medzi sociálnymi a environmentálnymi hnutiami v boji proti fosílnemu kapitálu.

Pri slove štrajk nám napadnú rôzne asociácie: od konkrétneho prerušenia práce či zhromaždenia pracujúcich pred továrňou, bojujúcich za lepšie mzdy alebo pracovné podmienky cez odbory a organizácie vyhlasujúce v médiách štrajkovú pohotovosť či „generálny štrajk“ až po historické vnímanie štrajku ako metódy nielen triedneho boja, ale aj ďalších sociálne-emancipačných zápasov. Okrem toho sa štrajk v bežnom diskurze používa tiež ako ekvivalent protestu či demonštrácie. Navyše, v posledných rokoch sa často skloňoval aj takzvaný klimatický štrajk, hlavne v súvislosti s Gretou Thunberg a jej piatkovým klimatickým „záškoláctvom“, ktoré prerástlo do celosvetového hnutia Fridays for Future. Je klimatický štrajk len ďalšou premennou v termínovom chaose alebo prináša novú perspektívu na dynamiku vzťahu námezdného systému práce s environmentálnou a klimatickou krízou?

Školský štrajk za klímu

V auguste 2018 začala vtedy 15-ročná Greta Thunberg protestovať pred švédskym parlamentom s nápisom „Skolstrejk för klimatet“. Po troch týždňoch protestov založila spolu s ďalšími ľuďmi skupinu s názvom Fridays for Future. Tá oznámila, že bude štrajkovať každý piatok, kým vlády nebudú presadzovať politiky na obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 °C, ako stanovuje Parížska dohoda z roku 2015. Napokon vyzvala tínedžerky a tínedžerov po celom svete, aby sa k nej pripojili a začali štrajkovať v domovských krajinách.

Výzva Grety Thunberg našla odozvu na celom svete, najmä medzi študentstvom považujúcim klimatickú krízu za priamu hrozbu pre ich ďalší život na čoraz intenzívnejšie sa otepľujúcej Zemi. Napriek tomu, že takýto typ klimatického štrajku môžeme vnímať ako pomerne nový a špecificky zameraný nástroj environmentálneho hnutia, dokázal veľmi rýchlo mobilizovať a koordinovať milióny ľudí po celej planéte. A to je výsledok, ku ktorému sa dokážu štandardné emancipačné hnutia či odbory a organizácie pracujúcich len ťažko priblížiť svojou tradičnou štrajkovou činnosťou.

Na druhej strane, ako upozorňuje Elias König v texte Striking Fossil Capital: Towards a Theory of the Climate Strike, klimatické štrajky príliš neovplyvnili dôležité procesy výroby ani distribúcie. Politické „ústupky“ sa obmedzili skôr na rétorické záväzky vlád než na materiálne úpravy ekonomiky fosílneho kapitalizmu. Vo všeobecnosti sa hnutie postupne stalo náchylným na kooptáciu zeleným kapitálom do reformistických projektov ekologickej modernizácie, ktoré nezasahujú štrukturálne korene klimatickej krízy. Napriek tomu môžeme hovoriť o sviežej novej dynamike. Fridays for Future,  na rozdiel od predchádzajúcich stratégií environmentálnych hnutí zameriavajúcich sa skôr na morálku a abstraktné riziká pre budúce generácie, dokázalo zdôrazniť existenčnú naliehavosť klimatickej krízy pre konkrétnych mladých ľudí a nastoliť tak dôležitú diskusiu ako politická sila obhajujúca svoje materiálne záujmy.

Nie je štrajk ako štrajk

Ak sa na štrajk pozeráme len ako na metódu prerušenia práce, ktorej cieľom je dosiahnutie bezprostredných požiadaviek a záujmov pracujúcich proti kapitálu, klimatický štrajk na prvý pohľad ťažko ospravedlňuje svoje označenie. Navyše, Elias König zdôrazňuje aj rozdiely v samotnej implementácii klimatického štrajku. V niektorých krajinách sa študentstvo rozhodlo pre školské protesty alebo rozsiahle vynechávanie vyučovania, zatiaľ čo inde mali štrajky za klímu skôr formu tradičných demonštrácií alebo zahŕňali alternatívne akcie, ako sú cyklistické výlety. Napriek rôznorodým prejavom sa žiadny z klimatických štrajkov nezameriaval na odopretie alebo neposkytnutie pracovnej sily, ani nijako výrazne nenarušil sféru výroby a distribúcie.

Práca však nemá len námezdnú formu. Akumulácia kapitálu je závislá nielen od produktívnej, ale aj reproduktívnej sféry, ktorá má rôzne podoby. Jednou z nich môže byť aj školské prostredie ako priestor formujúci budúcu pracovnú silu. Takže ak za cieľ štrajku považujeme naplnenie ekonomických alebo politických požiadaviek – či už vo vzťahu k pracovisku alebo k širšiemu reprodukčnému spoločenskému rámcu –, školský klimatický štrajk sa zrazu stáva oveľa presvedčivejším nástrojom na zdôraznenie rôznych triednych i genderových perspektív alebo všeobecne konfliktov medzi kapitálom, spoločnosťou a prírodou. Podľa Andreasa Malma môžeme dokonca tvrdiť, že rôznorodé formy vzdoru voči prejavom týchto konfliktov sú zároveň nutne v zásadnom a inherentnom rozpore s fosílnym kapitalizmom, ktorý sa štrukturálne opiera nielen o vykorisťovanie, ale aj o dlhodobo rastovú ekonomiku predpokladajúcu zvyšujúcu sa spotrebu fosílnych zdrojov energie. Tento vzdor teda zahŕňa nielen priamy boj proti zmene klímy, ale rozširuje sa aj na zdanlivo nesúvisiace hnutia a segmenty produkcie. Príkladom môžu byť sociálne hnutia bojujúce za bezplatnú dopravu v meste alebo pracujúci v automobilkách, ktorí požadujú konvertovanie výroby na sociálne užitočné a environmentálne udržateľnejšie produkty.

S ohľadom na túto perspektívu navrhuje Elias König podobne chápať aj študentský klimatický štrajk ako súčasť širšej štrajkovej taktiky proti fosílnemu kapitálu. Na tento účel predkladá alternatívnu, takzvanú dlhú históriu klimatického štrajku. Tvrdí, že na základe ich spoločného odporu voči fosílnemu kapitálu možno za formy klimatických štrajkov považovať aj iné formy progresívnych štrajkových akcií (vo výrobnej i nevýrobnej sfére), hoci dôvod ich organizácie nemusí mať nutne priamy environmentálny presah a cieľ.

Za hranice klimatického štrajku

V súčasnom globalizovanom kapitalizme intenzívne naberajú na významnosti diskusie o účinnosti a úlohe nielen klimatických, ale aj rôznych iných foriem štrajkov a ich dopadov na politickú aj ekonomickú sféru. Ak však prijmeme komplexnejší pohľad na prácu a jej prepojenie so širšími spoločenskými a ekologickými rámcami, môžeme význam klimatického štrajku uchopiť v novom svetle. Zaradenie klimatického štrajku do kontextu bojov proti dominancii fosílnej ekonomiky nám umožňuje vnímať ho ako súčasť holistického hnutia usilujúceho sa o spravodlivejší a environmentálne udržateľný svet. Zároveň nie je historicky prekvapivé, že študentstvo stojí v popredí takýchto sociálnych a environmentálnych bojov.

Hoci klimatické štrajky vzbudili celosvetovú pozornosť a pomohli aktivizovať obrovské masy mladých ľudí tak, ako to už dlho nič nedokázalo, konečná účinnosť ich politického boja v podstate závisí od schopnosti prekonať symbolické gestá a rétoriku, podporiť spojenectvo so širším sociálne-emancipačným hnutím a presadzovať štrukturálne zmeny, ktoré riešia základné príčiny klimatickej krízy. Hoci priamy vplyv na politické a ekonomické štruktúry je v aktuálne prevažujúcej podobe klimatického štrajku skôr obmedzený, jeho schopnosť mobilizovať a zosilňovať hlasy v rôznych vrstvách triedy pracujúcich znamená významný posun v diskurze okolo klimatického aktivizmu. Situovaním klimatických štrajkov do širšieho rámca odporu proti fosílnemu kapitálu existuje potenciál pre spojenectvá medzi environmentálnymi, robotníckymi, feministickými a antikoloniálnymi hnutiami, čo podporuje komplexnejší prístup k riešeniu vzájomne prepojených výziev klimatickej krízy a sociálnej emancipácie.

Autor je environmentálny sociológ. V súčasnosti pôsobí na Sociologickom ústave Slovenskej akadémie vied a ako výskumný pracovník Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce (CELSI). Venuje sa téme sociálno-ekologickej transformácie spoločnosti z hľadiska práce, výroby a (auto)mobility.

Text vznikol s podporou nadácie Rosa Luxemburg Stiftung, so zastúpením v Českej republike.

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *

Partneri: