Reportáž zo zambijskej Lusaky
Na africkom kontinente existujú dve hlavné migračné trasy: tá najfrekventovanejšia smeruje do Európy, druhá najrušnejšia zas do Juhoafrickej republiky (JAR). Južná trasa prechádza aj cez Zambiu, ktorá sa pod európskym a medzinárodným tlakom snaží zamedziť obchodovaniu s ľuďmi a získať kontrolu nad pohybom migrantov. Tí sú často ochotní riskovať všetko, aby ušli pred konfliktmi a biedou vo svojich krajinách.
Desiatky mladých mužov sa nečinne potulujú na parkovisku v južnej časti Lusaky, hlavného mesta Zambie. Majú od šestnásť do tridsať rokov, pochádzajú z Etiópie, Somálska, Sudánu a Konžskej demokratickej republiky. Tašky na chrbte, pasy vo vreckách, migranti študujú príchody a odchody autobusov smerujúcich do Južnej Afriky. Muž, ktorý má na tvári niekoľkocentimetrovú jazvu a rozrezané pravé oko, je ochotný odpovedať na naše otázky. „Bol som napadnutý v Mogadiše. Odišiel som zo Somálska kvôli násiliu.” Tento dvadsiatnik si nepamätá obdobie, keď v jeho krajine neboli konflikty. Po zvrhnutí Mohameda Siada Barreho v roku 1991 sa zrútil štát a Somálsko sa stalo korisťou rôznych armád.1Pozri Gérard Prunier, « Terrorisme somalien, malaise kényan », Le Monde diplomatique, november 2013.
Každý deň sa desiatky emigrantov snažia prekročiť hranice v kufroch nákladných áut, niektorí si zaplatia pašerákov. „Ide o kamióny, ktoré majú dovážať potraviny do Johannesburgu. Niektoré slúžia vyslovene ako návnady. Majú pripravené skryté úložné priestory, kde sa vmestí poležiačky niekoľko desiatok osôb. Hlavným problémom je nedostatok vzduchu. Cieľovej stanice sa dožijú iba tí najsilnejší,” prezrádza nám anonymný zdroj, s ktorým sme sa rozprávali na parkovisku. Jeden z mladých mužov (zrejme ešte neplnoletý) sa trasie od strachu. „Neexistuje iný spôsob, ako sa dostať do Južnej Afriky. Pôjdem takto,” odpovedá nám ukazujúc na starý kamión zo 70. rokov.
Každý deň je peklo
Migračné trasy smerujúce do JAR sú obzvlášť dôležité a zložité – prosperujúce krajiny vždy vzbudzujú nádej (niekedy až prehnanú). Juhoafrická republika je druhou najväčšou ekonomikou v subsaharskej časti kontinentu. V roku 2021 bolo HDP krajiny 419 miliárd dolárov (389 miliárd eur), čo predstavuje až dve tretiny pridanej hodnoty v regióne. Pre mnohých utečencov – od susedských štátov až po Africký roh – predstavujú Kapské mesto, Durban či Johannesburg skutočné eldorádo. Dúhový národ (prezývka JAR – pozn. red.) je jedným z dvoch hlavných pólov migrácie na kontinente. Druhý sa nachádza, ako už bolo spomenuté, v Európe.
Zambiu, ktorá je štvrtou najväčšou ekonomikou v regióne (HDP v roku 2021 na úrovni 22 miliárd dolárov), zasahuje migrácia afrického obyvateľstva hneď troma spôsobmi: je východiskovou, tranzitnou, ale aj cieľovou stanicou. Koncom júla 2023 bolo v krajine 89 109 utečencov, žiadateľov o azyl a ďalších vysídlených osôb.2« Zambia country statistical report », kancelária komisára pre utečencov, Ministerstvo vnútra a národnej bezpečnosti, Lusaka, 31. júl 2023. Väčšina pochádza z Konga, Burundi, Rwandy či Angoly. Nie všetci migranti prichádzajú do Lusaky z rovnakých dôvodov. Niektorí prišli zo susedných krajín, lebo unikajú pred autoritárskymi vládami a politickým nebezpečím (prípad Ugandy, kde vládne posledných štyridsať rokov Yoweri Museveni, či Mozambiku, ktorý čelí útokom islamistických skupín). Pre nich je Zambia predpokladaným konečným cieľom. Pre iných je len prechodnou stanicou. Hneď ako naberú sily, alebo nazbierajú dostatok peňazí, idú ďalej cez Zimbabwe až do JAR.
Ali vedie malú reštauráciu blízko hlavnej dopravnej tepny Lusaky. Zo Somálska odišiel pred dvanástimi rokmi. „Každý deň bolo peklo,” spomína nahlas, popritom ako roznáša jedlá zákazníkom v jeho skromnom podniku. „Odišiel som aj so svojimi deťmi, pretože Šabab (somálska islamistická skupina založená počas etiópskej invázie v roku 2006) zabíjal ľudí na uliciach blízko nás”. Ali našiel v Zambii prívetivejšie prostredie a nevie si predstaviť, že by odišiel: „Teraz, keď mám prácu a platné povolenie na pobyt, prečo by som odchádzal do Južnej Afriky? Mojím domovom je Lusaka.” Tento prípad je v rámci juhoafrických štátov menšinový. Väčšina ľudí z okolitých štátov si predstavuje ideálnu budúcnosť v JAR. Pre porovnanie: podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) prekročilo v máji 2023 hranicu medzi Zambiou a Zimbabwe 190 ľudí denne.3« Southern Africa – Monthly flow monitoring registry report, máj 2023 », Medzinárodná organizácia pre migráciu (OIM), Ženeva, 5. júl 2023. V tom istom mesiaci prešlo cez migračný koridor medzi Zimbabwe a Južnou Afrikou priemerne 613 ľudí.
„V prípade, že sa nachádzate v africkej krajine južne od rovníka a hovoríte po anglicky, Južná Afrika je vaším primárnym cieľom,” zdôrazňuje Catherine Wihtol de Wenden, vedúca výskumu Národného vedecko-výskumného centra (CNRS) v Paríži.4Catherine Wihtol de Wenden, Atlas des migrations. De nouvelles solidarités à construire, Autrement, Paris, 2021. Vzhľadom na stupňujúce sa rasistické útoky v severoafrických štátoch, ktoré sú niekedy legitimizované aj samotnými politikmi,5Pozri Thierry Brésillon, « Indésirables Subsahariens en Tunisie », Le Monde diplomatique, máj 2023. je voľba južnej cesty stále atraktívnejšia. „Ľudia, ktorí majú namierené do Južnej Afriky, hľadajú miesto, kde by boli viac akceptovaní,” vysvetľuje Wihtol de Wenden. „Hovoria o ,dúhovom národe’, o krajine Nelsona Mandelu. Táto symbolika je na africkom kontinente silná.”
Dňa 11. decembra 2022 objavila polícia na predmestí Lusaky dvadsaťšesť tiel Etiópčanov, ktorí zomreli od hľadu a vyčerpania. Telá obetí (mladých mužov vo veku 20 až 38 rokov) nechali prevádzači na kraji cesty. Jeden muž ešte dýchal a podarilo sa ho previesť do nemocnice. Dňa 9. mája 2023 zatkla polícia dvoch zambijských prevádzačov, ktorí chceli previesť cez hranicu dvanásť Etiópčanov. V roku 2017 Zambia vyhostila viac ako stopäťdesiat migrantov z Addis Abeby po tom, ako strávili jeden až päť rokov vo väzení a dostali prezidentskú milosť. Lusaka sa v dôsledku rozmachu pašeráctva rozhodla prijať v roku 2008 zákon proti „obchodovaniu s ľuďmi”, ktorý podporila aj IOM. Nežiadúcim následkom tohto zákona bolo, že migrant bez povolenia mohol byť stíhaný za to, že „súhlasil s tým, aby sa stal predmetom obchodovania s ľuďmi”, za čo mu hrozil vysoký trest odňatia slobody. Pod tlakom Výboru pre ľudské práva OSN zambijský parlament tento zákon v novembri 2022 upravil. Podľa novely zákona sa už ľudia, ktorých pašeráci zneužili, pokladajú za obete. Ani nová legislatíva však nie je bez problémov. Odborníci z výboru poukazujú na „obmedzenie slobody pohybu a práce imigrantov” a odsudzujú životné podmienky zadržaných, ktoré sú „v rozpore s medzinárodnými normami pre ľudské práva”.6« Zambie : le Comité des droits de l’homme salue l’abolition récente de la peine de mort et porte notamment son attention sur le statut du droit coutumier, les conditions de vie en détention, la jouissance des droits politiques, le droit de réunion et d’expression », Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR), Ženeva, 3. marec 2023, www.unhcr.org
Migračné toky na africkom kontinente v zásade ovplyvňuje politická a ekonomická situácia každej krajiny. V dôsledku občianskej vojny v Tigraji – autonómnej oblasti na území Etiópie, ktorá hraničí s Eritreou a Sudánom – museli pred bojmi a hladomorom utiecť státisíce ľudí.7Pozri Laura-Maï Gaveriaux a Noé Hochet-Bodin, « Le Tigré, victime de la réconciliation entre l’Éthiopie et l’Érythrée », Le Monde diplomatique, júl 2021. Porovnaj: « Éthiopie : l’ONU dénonce la “brutalité extrême” et des possibles “crimes de guerre” dans le conflit au Tigré », ONU info, 3. november 2021, https://news.un.org Tedros Adhanom Ghebreyesus, generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a pôvodom Etiópčan, hovorí o „najhoršej svetovej katastrofe”. Aj keď sa presný počet obetí nedá zistiť, odhady hovoria o viac ako 600 000 mŕtvych civilistoch. V konžskej provincii Severné Kivu pretrvávajú ozbrojené konflikty od roku 2004. Podľa organizácie Human Rights Watch je Rwandou podporované povstalecké hnutie M23 „zodpovedné za rozsiahe vojnové zločiny, vrátane hromadných popráv, znásilnení a násilného verbovania”.8« DR Congo : Killings, rapes by Rwanda-backed M23 rebels », Human Rights Watch, 13. jún 2023, www.hrw.org Konflikt v Sudáne (vypukol 15. apríla 2023) postavil proti sebe vládnucu armádu a polovojenské jednotky. Všetky spomenuté situácie vyvolali migráciu afrického obyvateľstva. Juhoafrické štáty patria na kontinente k najstabilnejším, preto sú pre mnohých ideálnym útočiskom. Podľa nedávnej správy o 89 109 migrantoch nachádzajúcich sa v Zambii, pochádza 64 % z Konga, 15 % z Angoly, 11 % z Burundi, 6 % z Rwandy a 4 % zo Somálska. Až 89 % z celkového počtu žije v utečeneckých táboroch v Mehebe, Mayukwayukwe a Mantapale.9« Zambia country statistical report », Kancelária komisára pre utečencov, Ministerstvo vnútra a národnej bezpečnosti, Lusaka, 31. júl 2023. „Tábory v Zambii nie sú preľudnené,” tvrdí Preeta Law, vysoká komisárka OSN pre utečencov v Zambii. „Avšak utečenci musia čeliť problémom, akými sú prístup k pitnej vode, elektrine a liekom. Trápia ich tie isté problémy ako miestne obyvateľstvo. S pomocou vlády a našich partnerov sa snažíme zabezpečovať stravu v školách a elektrickú energiu v nemocniciach.” Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov pomáha v niektorých prípadoch imigrantom aj v iných oblastiach: vacierí dostali nástroje a pôdu na pestovanie obilnín a zeleniny. Iným poskytli finančné prostriedky, aby si mohli založiť malé podniky vo svojich komunitách. Úrad OSN tiež pomáha tisícom utečnecov s návratom do Zambie. Deväť z desiatich subsaharských utečencov ostáva na kontinente, najčastejšie v niektorej zo susedných krajín.10Geoffroy de Saulieu, Charles Grémont a Marie Rodet, « Migrations africaines : au-delà des frontières », IRD le Mag, Institut de recherche pour le développement, 31. január 2022. „Od začiatku konfliktu opustilo Sudán viac ako milión ľudí. Neostáva im nič iné ako utekať pred vojnou,” tvrdí Thierry Vircoulon, koordinátor Pozorovacej skupiny pre strednú a južnú Afriku Francúzskeho inštitútu medzinárodných vzťahov (IFRI).
Štáty zvyšujú kontroly
Nekontrolovaná migrácia do JAR spôsobila medzi rokmi 2014 a 2023 už 478 obetí. Dátová analytička Merna Abdelazim upresňuje, že na tejto trase existujú tri hlavné koridory: „Prvý ide zo Somálska a Etiópie, druhý z Konga, Ugandy alebo Burundi cez Tanzániu a napokon do JAR. Tretím koridorom prichádzajú migranti z Malawi a Zimbabwe”. Prejsť takúto trasu môže tvať mesiace, niektorým aj roky a treba počítať s nebezpečnými praktikami pašerákov, sexuálnymi útokmi a nedostatkom jedla a vody. „Naše čísla nie sú úplné, pretože veľa pašerákov sa zbavuje tiel. Vieme, že migranti často využívajú cisterny ako úkryty. Mnohí sa vo vnútri udusia a keď zomrú, pašeráci ich telá spália,” dodáva Abdelazim.
Realita je však často oveľa horšia, ako si predstavujú optimisti. Na juhu sa utečenci stretávajú s rasizmom, aj s odmietaním zo strany miestneho obyvateľstva. V Zambii je síce xenofóbia stále pomerne zriedkavá, pred niekoľkými rokmi sa však aj tu odohrali protesty, ktoré mali tragický koniec. V júni 2016 vypukli v Lusake nepokoje a po objavení zmrzačených tiel bola rwandská komunita obvinená z praktizovania rituálov. V priebehu dvoch dní bolo vyrabovaných a vypálených viac ako šesťdesiat obchodov a dvaja ľudia boli dokonca upálení zaživa. V samotnej JAR narastá nenávisť voči cudzincom. V apríli 2022 sa v Diepsloote (predmestie Johannesburgu) vystupňovali útoky – najmä voči občanom Zimbabwe. Za útokmi stáli samozvaní ochrancovia, ktorí tvrdili, že bojujú proti kriminalite.
Sylvie Bredeloup z Výskumného inštitútu pre rozvoj (IRD) si myslí, že vlády afrických štátov prijímajú stále drastickejšiu migračnú politiku, pretože musia čeliť ekonomickým problémom. „V roku 2013 potrebovalo 78 % Afričanov víza, aby mohli vstúpiť do inej krajiny, čo vyvoláva pochybnosti ohľadom významu regionálnych dohôd o voľnom pohybe. V posledných dvadsiatich rokoch sa hranice posúvajú z Európy do vnútrozemia afrického kontinentu,” upresňuje sociálna antropologička z IRD.11Sylvie Bredeloup, « Migrations intra-africains : changer de focale », Politique africaine, vol. 161–162, n°1–2, Paris, 2021. Štáty na čiernom kontinente začali sprísňovať ochranu svojich hraníc (vrátane JAR). Tento proces sa zrýchlil po tom, ako sa na stretnutí v maltskej Vallette (2015) lídri európskych a afrických štátov dohodli, že posilnia hraničné kontroly s cieľom udržať obyvateľstvo vo svojich pôvodných krajinách. Africkým krajinám bola prisľúbená podpora rozvojových programov. Európska dvadsaťsedmička sa zas 4. októbra minulého roka v Bruseli obdobne zaviazala, že sprísni kontrolu nad svojimi hranicami.
Autori sú novinári
Preložil Peter Žiak
