Aktuálne číslo

Ženy za socializmu
https://kapital-noviny.sk/wp-content/uploads/2024/03/2403_KAPITAL_03_ZENY-V-SOCIALIZME_STVORCEK-IG-1280x1280.jpg

#03 sprevádzajú diela Michaely Janečkovej a Barbory Šimonovej zo série Emancipovaná žena → srdce domova a milenka třídy SUPERLUX (2023)

Boli československé ženy emancipované? V mnohých ohľadoch áno, po roku 1948 prijala prevažne komunistická vláda pokrokové zákony, ktoré im zaručovali rovnosť. Bol zrušený konzervatívny rodinný zákon, takže muž prestal byť hlavou rodiny a prestal mať právo rozhodovať o osude ženy a detí. Bola povolená interrupcia, zjednodušil sa rozvod a zriaďovali sa jasle a škôlky. Tieto zmeny sa v západných krajinách zrealizovali často až v sedemdesiatych rokoch vďaka tlaku feministických hnutí. U nás sa ženy už v päťdesiatych rokoch začali zúčastňovať pracovného procesu, čo im prinieslo ekonomickú nezávislosť, zároveň však ženám po práci zostala „druhá smena“ v domácnosti a starostlivosť o deti. Zapojenie mužov do týchto úloh a spravodlivejšie delenie povinností sa nestali témami verejnej ani politickej diskusie. V šesťdesiatych rokoch sa začala predlžovať materská dovolenka a postupne rástol dôraz na úlohu starostlivosti žien. Z úderníčok sa mali opäť stať viac gazdinkami a opatrovateľkami. Boli preťažené, zvládali zamestnanie i povinnosti okolo domácnosti a detí, bez možnosti mať voľný čas. Účasť žien v rozhodovacích procesoch, vo vláde alebo parlamente či v riadiacich pozíciách bola naviac minimálna.

Michaela Janečková a Barbora Šimonová prinášajú vo svojej sérii koláží obrazové a textové súvislosti a informácie týkajúce sa rodovej politiky tohto obdobia. Dielo pozostáva z dobových ilustračných obrázkov z časopisu Domov, rámcovaných rokmi 1960 (začiatok vydávania časopisu) a 1989, ktoré  vytvárajú vizuálny sprievod k niektorým najnovším tézam literatúry z oblasti rodovej teórie. Niektorí z citovaných autorov a autoriek upozorňujú na veľmi skorú emancipáciu žien v Československu, ako aj na veľmi skorý „spätný chod“, ktorý od polovice šesťdesiatych rokov postupne posilňoval esencialistické dogmy a petrifikoval tradičnú úlohu žien ako matiek a žien v domácnosti.

Petra Hlaváčková

Dielo je súčasťou aktuálne prebiehajúcej výstavy Oslobodený priestor: starostlivosť – architektúra – feminizmus v Galérii mesta Bratislavy.
21. 9. 2023 – 28. 4. 2024

Kurátorka: Petra Hlaváčková

Kurátorka umeleckých intervencií: Nicole Sabella

Grafický dizajn: Alina Matějová

Architektúra výstavy: Janica Šipulová (Consequence Forma Architects), WOVEN

Autori*ky: Menna Agha (EG/CA), Brady Burroughs a kol. (SE), Alžběta Brůhová (Platforma Architektky, CZ), Klára Brůhová (CZ), Stanislav Biler (CZ), Monika Bočková (SK), Katarína Csányiová (SK/AT), Helena Huber-Doudová (DE/CZ), Petra Hlaváčková (CZ), Tomáš Hlaváček (CZ), Michaela Janečková (CZ), Ziliä Qansurá (Bashqortostan/AT), Alina Matějová (CZ), Šárka Malošíková (CZ), Henrieta Moravčíková (SK), Markéta Mráčková (COSA, CZ), Denisa Nečasová (CZ), Martina Pouchlá (CZ), Emília Rigová (SK), Barbora Řepková (CZ), Nicole Sabella (DE/AT/CZ), Spolka (SK), Julischka Stengele (DE/AT), Šárka Svobodová (4AM Fórum pro architekturu a média, CZ), Barbora Šimonová (COSA, CZ), Janica Šipulová (Consequence Forma, CZ), Jaroslav Šlauf (JAUF, CZ), WOVEN (SK), Nikola Zahrádková (CZ)

Fotografické reprodukcie diel pre Kapitál: Andrea Kalinová

Partneri: