V posledných desaťročiach vykreslili svet budúcnosti ovládaný zločinnými korporátmi viaceré významné diela sci-fi žánru. Korupcia a nenásytnosť poháňali biologických inžinierov v Jurskom parku, výrobcov androidov v Blade Runnerovi či tvorcov umelej inteligencie v Terminátorovi. V epickom francúzskom komikse Šangri-la zas prebrala vládu nad vesmírnou stanicou, kam sa uchýlil zvyšok ľudstva po spustošení Zeme, spoločnosť Tianzhou.
Inšpirácia autora knihy Mathieu Bableta je zjavná. Aby Tianzhou udržala poslušnosť robotníčok a robotníkov, zahlcuje ich propagandou a často banálnymi technologickými inováciami: novými telefónmi a tabletmi. Pri ohlasovaní každej generácie výrobkov prebehne masívna reklamná kampaň sprevádzaná nahými telami. Vedci a vedkyne zamestnané v spoločnosti sa medzitým hrajú na božstvo. Zvieratá, ktoré ľudia kedysi domestifikovali, geneticky upravili, aby dokázali plniť jednoduché pracovné úlohy. Nových ľudských mutantov zas plánujú vyrobiť, aby mohli kolonizovať nehostinné prostredie mesiaca Titan. Tajomné vedenie spoločnosti zahodilo základné morálne hodnoty v prospech zisku. Tvrdí však, že mu záleží na vzájomnom šťastí.
Bablet vo svojom komikse pôsobivo spracúva niekoľko súčasných úzkostí a nesrší práve optimizmom. Ukazuje, do akých absurdít môže vzrásť kapitalistická hamižnosť, v akých ilúziách dokáže žiť vedenie korporácií a ako nám dokáže ľudová zábava zastierať zrak. Vízia autora je mimoriadne temná a svet v nej speje k deštrukcii. Obzvlášť kruto zobrazuje správanie sa voči menšine takzvaných zvieratoidov, zvieracích mutantov a mutantiek. V ich príbehu sa odrážajú autorove obavy z rasizmu, z ilúzií ľudí o moci nad prírodou či ich závislosti na nadradenosti.
Kresba je mimoriadne prepracovaná, každý obrázok je dovedený do najmenších detailov, najjemnejších čiar. Mieša sa v nich chladná modrá dominujúca v priestoroch korporátnej vesmírnej stanice a ostrá červená znázorňujúca výbuchy a svit vzdialených hviezd. Hoci je svet Babletovho scenára premyslený a nápaditý, vyčítať mu možno kontrastnú plochosť postáv. Vidno, že autorovi najviac záleží na prenose ťažoby na čitateľstvo, avšak niekoľko jeho hrdiniek a hrdinov by si vyžadovalo hlbšie vykreslenie ich charakterov. Takto košatý príbeh si pýta možno aj o stovku strán navyše, aby sme sa doňho dokázali ponoriť ešte hlbšie. Trochu prekáža aj to, ako priamo a jednoznačne Bablet formuluje svoje úvahy a menej priestoru necháva na čitateľskú interpretáciu deja. A možno až príliš agituje. Rozhodne však stojí za pozornosť.
Mathieu Bablet: Šangri-la. Preložil Jean-Gaspard Páleníček, Centrala, 2022.
Marek Hudec
