„Ľavicový antropocentrický pôžitok prekvitá na pohromách kapitalistických potešení,“
píše politologička Jodi Dean v eseji The Anamorphic Politics of Climate Change.
Zdá sa mi, že grafiky z dielne PUNX23 zviditeľňujú túto komplicitu medzi „disaster kapitalizmom“ a revolučnou melanchóliou úplne presne, a robia to spôsobom, ktorý je rovnako krutý k akejkoľvek forme útlaku, ako k revolucionárskemu pozérstvu. Môžu práve tak dobre fungovať ako „suck-my-diy“ propaganda anarchistických hnutí, ako „radikálna“, ručne vyrábaná dekorácia v limitovanej edícii do bytu odrastených ľavičiarov. Vedia o tom a bavia sa na tom:
REVOLUTIONARIES, PLEASE COME AGAIN!
GEGEN STAAT UND KAPITAL – ROMANTISCH RADIKAL
DIVERSE WRONG AND HAPPY
Sebairónia presvitá cez úderné heslá skoro na spôsob reklamných sloganov a cez priznané vrstvy sieťotlače, ktoré sme v Kapitáli zabili iným spôsobom printu. Snáď je to zjavné aj tak: grafiky PUNX23 komunikujú nezmieriteľnosť so stavom vecí v situácii, keď sme ďaleko od dosiahnutia rovnocennosti a spravodlivosti medzi ľuďmi, nieto ešte v medzidruhovej perspektíve, ktorá je momentálne viac v kurze. Vysmievajú sa, provokujú, trvajú na tom, že politická organizovanosť nie je taká staromódna, ako by sa zdalo. Takáto forma autonómie sa neoddeľuje od zvyšku sveta, v ktorom nakoniec aj tak všetci svorne prehĺtame shit of capital, naopak, je si vedomá jeho mechanizmov a vytrvalo ich hackuje.
PUNX23 bola pôvodne nomádska dielňa, od roku 2003 funguje na statku pri Prahe.
Ivana Rumanová