Trojjediný pop z Brooklynu
Ak sa na niečom, čo sa týka našich identít, zhodneme, bude to zrejme ich premenlivosť. Je vzrušujúce sledovať, ako sa vlnky tejto tekutosti trblietajú na druhom LP newyorského pesničkára, speváka a rappera Gabriela Garzóna-Montana, ktoré vyšlo začiatkom októbra
Syn kolumbijského otca a francúzskej matky, ktorý vyrástol v Brooklyne, zrejme o prežívaní produktívneho zmätku z vlastných kultúrnych koreňov čosi vie. Novú platňu s názvom Agüita popisuje ako skladačku troch presne pomenovaných súčastí svojej osobnosti. „Dychtivý impresionista“, ako prízvukuje v rozhovoroch, je jeho spevavá poloha, šansonierske alter ego (skladby Bloom a Fields), tak trochu nasladlý romantik. „Líder“ je poučeným R&B a soulovým spevákom nadväzujúcim na americké žánrové dejiny (Someone), no s omnoho menšou dávkou mizogýnie a spoločensky kritickými textami. Na takéhoto Garzón-Montana sme si zvykli pri jeho predchádzajúcich počinoch. Čerstvým konštruktom v komplexite autorovej identity je avšak „urbano hitmejker“, reggaetonero swagger, ktorý peckami Muñeca a Mira My Look prináša platni novú popovosť. Najlepšie sa konceptuálne delenie týchto polôh ukazuje na vystúpení pre youtubeový kanál Colors z leta tohto roku.
Je to dobrá ochutnávka toho, akým je Agüita vlastne komplexným, sebareflexívnym a citlivým albumom. Z hlbiny spomienok na predčasne zosnulú matku v tracku Moonless nás vďaka hitu Agüita pokojne prehupne do tancujúceho davu v uliciach Bogoty, kde sa vždy pristihnem nemotorne pohmkávajúc refrény v špangličtine.
Napriek týmto strmým skokom ostávam celkom ľahostajný ku kritike žánrovej nesúdržnosti, ktorá je tejto platni často dopriata. Jednotlivé pasáže albumu prepája hĺbavá poetika a produkčná citlivosť. Autor v sebe nezaprie študovaného multiinštrumentalistu. Ale čo je najpodstatnejšie, GGM je nesmierne charizmatický týpek, ktorého queer šarm pridáva hudbe i rozmanitým vizuálom niečo krehké a ozaj krásne. A presne to som v týchto týždňoch potreboval.
Gabriel Garzón-Montano: Agüita, Jagjaguwar / Stones Throw, 2020.
Dávid Koronczi