Dorota Brázdovičová je študentkou magisterského stupňa na Katedre intermédií Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Aktuálne pôsobí v Ateliéri vvv Martina Piačka (kde sám pôsobím ako asistent a uvedomujem si neštandardnosť takejto spolupráce). Absolvovala štúdium pod vedením Szabolcsa KissPála, Nóry Ružičkovej a Maje Štefančíkovej. Okrem vizuálnej praxe sa venuje aj slow fashion (2Degrowth, Potvora) či DJ-ingu (Seafur, 2D kolektiv). Jej mediálne zameranie je neukotvené, hravé, hľadajúce. Od zásahov vo verejnom priestore predajne fast fashion konfekcie sa obracia ku komunite študentiek a študentov VŠVU a navrhuje udržateľné utópie spolupráce naprieč katedrami, aby sa nakoniec vrátila k živelnej a naivne pôsobiacej kresbe. Sama o nej premýšľa ako o terapii v dobe multitaskingu a infoobezity: množenie končatín napomáha plneniu povinností a kŕčovitý úsmev kryje vyhorenie. Z týchto obrázkov sme napokon do čísla vybrali niekoľko. Obsahovo ich ja osobne čítam aj ako rituálne záznamy. Rôzne tvory a tvary sa prestupujú, telá sa miesia, neživot ožíva. Hra a mágia. Jednoduchým gestom sa z kameňov stávajú emotikony, alebo kľudne hneď osobnosti. Možno to tak Dorota nemyslí, ale v takejto interpretácii sa jej kresby často pýtajú, kde sú hranice jedincov a kto jedincom môže byť.
IG: @seafur
Dávid Koronczi