Moskva – publicistická synekdocha Ruska, kultúrna mekka európskeho Východu, metropola mnohých nádejí devätnásteho aj dvadsiateho storočia, ako aj ich debaklu. Encyklopedicky len ťažko zachytiteľná, no najzaujímavejšia je aj tak zaznamenaná zmyslami konkrétneho človeka. Fabian Saul sa nechal vystreliť na obežnú dráhu Kremľa a počas svojho pobytu na Okružnom bulvári si písal poznámky. Dnes ich vďaka Literárnej bašte máme k dispozícii aj v slovenčine a k prieskumu domácich urbánnych mikrokozmov sa už zažínajú trysky.
Každej zmysluplnej rozprave by malo predchádzať zadefinovanie si pojmov, aby bolo najmä pri tých abstraktnejších jasné, čo si pod nimi jednotliví účastníci a účastníčky rozpravy predstavujú. Taký bol aj plán tohto textu: celkom na začiatku som chcel vysvetliť ústredný pojem a ušetriť tak čitateľom listovanie slovníkom (to platí pre jeho malú starosvetskú skupinu) či pár klikov na internete. Slovo, ktoré pre nás bude ďalej kľúčové, som však nenašiel ani v najširšej online slovníkovej databáze jazykovedného ústavu. Je ním flâneur. Objasním ho teda po svojom. Slovo pochádza z francúzštiny a v pôvodnej slovesnej realizácii označovalo bezcieľne kráčanie, čosi, čo by sme približne mohli označiť termínom potulovať sa. Flanér je teda človek, ktorý sa poneviera bez toho, aby vedel kam ide – len pre číru radosť z chôdze. Akokoľvek by sme sa snažili nájsť v slovenčine uspokojivé synonymum, významu tohto francúzskeho slova by sme sa len ťažko priblížili. Tulák? Vandrák? Vagabund? Synonymický slovník ponúka len slová s negatívnymi konotáciami, čo ostatne vypovedá, aký má robotný slovenský národ postoj k tak bezcieľnej činnosti, akou sa zaoberá flâneur. Uchopenie tohto slova je ale problémom nielen v slovenčine, do mnohých jazykov sa totiž flâneur neprekladá, nanajvýš sa pravopisne naturalizuje. V angličtine flaneur, v poľštine flaner, v češtine či slovenčine flanér (a tejto domácej verzie sa v texte budem naďalej pridržiavať).
Po lexikálnom vstupe už prejdem k samotnému dôvodu, prečo slovo flanér treba poznať: je užitočné nielen pri čítaní Ch. Baudelaira či W. Benjamina, s ktorých menami sa spája najčastejšie (užitočné je napr. aj pri analýze Kafkových próz či poézie J. Briškára, ako upozorňuje J. Gavura), ale esenciálne nevyhnutné je aj pri listovaní knihou Boulevard Ring Fabiana Saula, ktorá najnovšie pribudla do portfólia vydaných kníh banskobystrickej Literárnej bašty. Toto malé vydavateľstvo má na svojom konte už niekoľko diel s výborným ohlasom (či, pri vybraných tituloch, prinajmenšom so živým publicistickým záujmom o ne) a podľa edičného plánu, ktorý je dostupný na jeho facebookovej stránke, máme ako čitatelia dobrý dôvod na optimizmus – Literárna bašta naznačuje, že kvalitou spracovania svojich publikácií, ako aj nápaditou vydavateľskou dramaturgiou, by sa mohla stať jedným z najprogresívnejších slovenských vydavateľstiev. Kniha, ktorej sa v tomto texte venujem, potvrdzuje ambíciu Stredoslovákov obohacovať domácu knižnú kultúru titulmi netradičných žánrov, tém či filozofií.
Okružný bulvár, tak by mohol znieť slovenský ekvivalent názvu, kopírujúc nemecký originál. Na preklade názvu teda veľa práce nebolo, zato na zvyšku knihy aj napriek neveľkému rozsahu nepochybne áno. Skúsený prekladateľ Marián Hatala odviedol tradične kvalitnú prácu, ktorej korunku atraktívnym vizuálom knihy nasadila Elena Čániová. Pri grafickej úprave sa oplatí na chvíľu pristaviť. Jej riešenie je totiž iné, než by sme pri miestopisných publikáciách očakávali. Veľké fotografie, pútavé grafiky, či figurálne ilustrácie tu úplne absentujú – jedinou fotografiou je tá, ktorá sa skrýva hneď pod obálkou. Ilustrácie, zaradené do knihy (ktorých autorom je rodený moskovčan Protey Temen) sú skôr abstraktné a nachádzajú sa združené na niekoľkých stranách uprostred knihy. Listovanie v nich je ako prechádzka galériou v centre popisovaného mesta. Možno však napísať, že vizuálu nič nechýba? Váham. Zvolené grafické riešenie zameriava pozornosť na text a núti nás byť voči slovu vnímavejšími a aktívne zapájať svoju predstavivosť. Pri mnohých popísaných obrazoch však vizuálny stimul (napr. mapa) chýba a jeho prítomnosť by pôsobila podnecujúco. Je možné (hoci nie nevyhnutné), že by si tak kniha vyžiadala úpravu formátu a ďalšie modifikácie. V tomto prípade by som sa však vzhľadom na tému a žáner priklonil k veľkorysejšiemu vizuálnemu riešeniu publikácie aj napriek tomu, že už v tejto minimalistickej verzii je hodnotným artefaktom.
Čo teda vlastne Fabian Saul napísal? Je to cestopis, denník, alebo poéma? Celkom iste z každého čosi, ale ani jeden termín nie je presný. Boulevard Ring možno charakterizovať ako beletrizovaný, výrazne subjektívny miestopis Moskvy založený na pojme, ktorý si vypožičiam z filmového jazyka – montáži. Zábery na moskovské ulice strieda s historickým materiálom, odkazuje na ďalších autorov spätých s Moskvou (najmä W. Benjamin a P. Pavlenskij) a pomedzi to nechýbajú náhľady do autorovho osobného života. Každý z týchto záberov má svoje osobné čislo(posledné je 209) a vďaka obsahu, limitovanému na niekoľko riadkov, text plynie zakaždým v príjemnom rytme: bez ohľadu na to, či si čitateľ alebo čitateľka rozhodne každú z mikrokapitol vychutnať a pristaviť sa pri nej, alebo si zvolí svižnejšie čítanie, zodpovedajúce tempu zachyteného veľkomesta. Rozvláčnej analýze formy (na rozdiel od časti domácich literárnych publicistov a publicistiek) neholdujem, ale funkčnému využitiu fragmentarizácie aspoň kratšiu zmienku rád venujem. Spôsob, akým Saul svoju knihu skomponoval, totiž vnímam ako veľmi sympatický, pretože umožňuje na malom priestore modelovať zložitú mnohoperspektívnosť reality. Povedané inak: bez zbytočne zdĺhavých tranzitívnych pásiem takýmto montážnym spôsobom možno prepájať objektívne so subjektívnym, prítomné s minulým alebo budúcim, neutrálne s expresívnym a vytvoriť tak možno neveľkú, zato mnohorozmernú diorámu sveta. Ba čo viac, takáto textová architektonika robí písanie prístupným aj pre začínajúcich autorov a autorky, keďže ich oslobodzuje od nutnosti explicitného prepájania od seba vzdialenejších obrazov a myšlienok. Práve takéto spojivá spravidla tvoria v prvotinách najkostrbatejšie state, preto by Boulevard Ring mohol byť zaujímavý aj z hľadiska autorskej lektúry. Pravdaže, Saul v tomto postupe nie je nijak revolučný, ale funkčná voľba fragmentarizácie nie je ani pri renomovaných autoroch natoľko samozrejmou, ako by sme azda očakávali.
Avšak pozor, autorská stratégia sa Saulovi zároveň stala bičom, ktorý si na seba uplietol. O čo menej sú pre fragmentarizovaný text podstatné explicitné konektory, o to viac je závislý na tých implicitných. To si žiada primeranosť – ak sú tieto implicitné spojivá príliš osobné a asociácie idiosynkratické, text sa čitateľovi môže pred očami rozsypať a ostane z neho len hŕba náhodne premiešaných kapitol. Saul balansuje na hrane. Nielenže sa nad ňou niekedy neopatrne nakláňa (vzhľadom na žáner by to až tak nevadilo), ale „filmový“ pás, ktorý má k dispozícii na zaplnenie jednotlivými snímkami, zapĺňa nepríliš významným obsahom. A to vo všetkých aspektoch, ktoré som už spomenul, teda v miestopisnom, historickom, osobnom i intertextuálnom (ten funguje azda najlepšie). Po prečítaní necelých sto strán som sa nedokázal ubrániť otázke, či popisy nemohli byť farbistejšie, či historické informácie nemohli byť relevantnejšie, či osobné záznamy nemohli byť úprimnejšie. A hlavne: textu chýba vyjadrenie názoru na to, čomu sa venuje. Decentnosť a náznakovosť sú vítané, dokým nezvlažnejú. Moskva ponúka toľko živej histórie, konfliktnej prítomnosti aj vizionárskej budúcnosti, že hoblíkovať ju v rukavičkách je zbytočnou opatrnosťou.
Prechádzať sa s Fabianom Saulom (hoci literárne) po moskovských uliciach je poučné. Nejde o to, kam nás zavedie, ale spôsob, akým nás vodí. To, ako sa na mesto díva flanér, je totiž odlišné od toho, ako sa naň díva turista, a celkom odlišné od toho, ako ho vníma jeho obyvateľ. Ponechať cieľ doma, keď sa ide na prechádzku, je zároveň rozhodnutím vstupu do celkom odlišného módu vnímania aj myslenia. Po Filozofii chôdze Frédérica Grosa (vydanej nedávno vo vydavateľstve Hronka) je Boulevard Ring ďalším pozvaním kráčať; tentokrát však nie do prírody, ale do urbánneho prostredia a jeho kognitívneho obrazu v našej mysli. Je celkom možné, že flanér sa v domácej literatúre udomácni a výhľadovo mu možno nájdeme aj elegantné domáce synonymum. A ešte sa trochu zasnívam: predstavujem si edíciu zošitových flanérskych denníkov zo slovenských miest… Ktovie – pokojne sa môže stať, že Saulov moskovský Okružný bulvár podnieti vznik gelnických, sabinovských či michalovských miestopisov z osobitnej perspektívy, akú má len ten, kto kráča bez cieľa. Nejde totiž o to, koľko podnetov to-ktoré mesto ponúka, ale hlavne o to, koľké z nich flanér dokáže poňať a spracovať.
Fabian Saul: Boulevard Ring. Preložil Marián Hatala. Banská Bystrica: Laputa/Literárna bašta, 2019.
Autor je poslucháčom literatúry
