Do slovenčiny sa filozofický termín personhood trošku kostrbato prekladá ako „osobnostnosť“. Pojem „osoba“ sa v slovenskom prostredí zvykne spájať najmä s právnickou terminológiou (právnická/súkromná osoba); v anglofónnom prostredí to jednoducho znamená „atribút individuality“. Za osobu sa tradične považuje bytosť schopná morálne konať; bytosť, ktorá je schopná rozlišovať medzi dobrom a zlom, alebo ktorá má zmysel pre niečo, čo nazývame férovosť. Je to však, samozrejme, oveľa komplikovanejšie.

 

K téme personhoodu sme sa v tomto čísle Kapitálu pokúsili pristupovať z niekoľkých uhlov. Problematika koncepčného rámcovania otázky, koho a čo považujeme za osobu (s prípadnými právami alebo aj povinnosťami) je totiž oveľa aktuálnejšia a menej abstraktná, než sa na prvý pohľad môže zdať. Dotýka sa napríklad ľudských práv, práv zvierat a ďalších prírodných objektov, ale aj morálneho a právneho statusu rôznych perspektívnych foriem umelej inteligencie. Politické implikácie personhoodu sú relevantné obzvlášť teraz, v dobe antropocénu. Hroziaci environmentálny kolaps je totiž sprevádzaný pokračujúcou dominanciou západného neoliberálneho vnímania sveta, v ktorom sú nároky človeka-jednotlivca na svoje okolie stále spoločnosťou vnímané ako prvoradé.

 

Súčasťou nášho bezohľadného zaobchádzania s planétou je napríklad aj spôsob, akým pristupujeme k iným živočíšnym druhom než sme my. Text kanadského profesora filozofie a aktivistu za práva zvierat Willa Kymlicku sa venuje vzťahu medzi ľavicou, humanizmom a hnutím za práva zvierat. O pohľade na pôvod morálky u ľudí a iných zvierat z evolučnej perspektívy píše študentka kognitívnych vied Simona Stopková. Súvislosti medzi rámcovaním subjektivity prírody a klimatickou krízou vo svojom článku načrtáva aktivista a vedúci protiuholnej kampane pre Greenpeace Slovensko Radek Kubala. Argumentačným líniám týkajúcim sa interrupcií a morálneho statusu ľudského plodu sa venuje politológ Pavol Hardoš.

 

Prehlbujúca sa globálna klimatická kríza a súbežný technologický pokrok sa dotýka aj vývoja umelej inteligencie. Kognitívny vedec Martin Takáč vo svojom texte približuje súčasné trendy a úskalia vývinu umelej inteligencie a hypotetické vyhliadky statusu osoby v kontextoch technológií. Michael Papcun sa zamýšľa nad trendom virtuálnych influencerov a influenceriek, Matej Sotník viedol rozhovor s experimentálnou dokumentaristkou Vierou Čakányovou o jej debutovom filme Frem, ktorý problematizuje okrem iného aj subjektivitu a umelú inteligenciu. Text o hudobnom svete kanadského hudobníka Antwooda, ktorý vo svojej tvorbe tematizuje etiku a AI, pripravil Andrej Chudý. O tom, prečo by mala byť ekocída uznaná medzinárodným právom ako zločin proti mieru, píše Laura Kovácsová. Prajeme (napriek tomu) príjemné čítanie!

 

 

 

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *