Tzv. „umelá inteligencia“ je hype dnešných dní; v „žánri“ súčasnej vážnej hudby sú dobrým príkladom dve skladby skladateľa a inžiniera Mareka Poliksa a huslistu Roberta Alonsa na nahrávke Archon. Alonso v ňom hrá dva „duety“ s programom (alebo proti nemu?) s názvom „Demiurge“, fungujúcom na princípe generatívnych nepriateľských sietí (generative adversarial networks; GAN). Demiurgove vstupy sú rôznorodé, počnúc nahrávkami vážnej hudby v podaní Alonsa až po terénne nahrávky rušných ulíc, miest nahrávaných z okien počas pandémie a pod. Následne Demiurge do veľkej miery cvičí, podobne ako Alpha Zero pri šachu, sám so sebou.
Keďže v hudbe nás napokon vždy zaujíma, ako to znie, môžeme si povedať, že to znie vynikajúco. Rozšírené techniky Alonsových huslí sú v strhujúcom dialógu s prekvapivo koherentnými elektronickými plochami, a vo výsledku je to výborná elektroakustická hudba. Ale práve to, že Archon tak dobre zapadá do „žánru“, môže byť podnet k ďalším úvahám.
V súčasnej vážnej hudbe sa možnosti strojovo generovanej hudby skúmajú oveľa dlhšie, napríklad Xenakisove skladby ako Achorripsis či ST/48-1,240162, stochasticky generované počítačom, sú z rokov 1957, resp. 1962. Poliks a Alonso píšu, že prostredníctvom umelej inteligencie (UI) sa snažia deantropomorfizovať hudbu, zaviesť do nej niečo radikálne neľudské a cudzie. Cudzota je však v DNA samotnej avantgardy a dala sa dosiahnuť oveľa primitívnejšími algoritmami, a dokonca aj bez nich. Neľudskosť avantgárd bola vždy reakciou na narastajúcu neľudskosť industriálneho sveta. Avšak najsilnejšia je takáto hudba v momentoch, keď onen program dehumanizácie zlyhá a skladbou prenikne – neplánovane, akoby mimovoľne – poryv subjektivity, záchvev emócie, výkrik zúfalstva, záblesk nádeje.
Ak UI dokáže uspieť v tomto žánri, znamená to len jednu vec – že pôvodná radikálna cudzota avantgardy sa už stala známou a vznikli vzorce, do ktorých UI úspešne zapadne – či už sú jej výstupy prekvapivo plynulé, ako v prípade Demiurga, alebo plné glitchov, ako v prípade menej dômyselných algoritmov. Pôvodná neľudskosť sa stala ľudskou ako súčasť kultúry. V súčasnej vážnej hudbe UI nedokáže uniknúť kultúrne expandovanému antropomorfizmu.
A hlavne tak UI nemôže zlyhať. Najlepšie avantgardné skladby sú denníky bojov napísané z pozície porazených. Skladby UI však môžu byť len víťaznými piesňami industrializácie.
Marek Poliks & Roberto Alonso: Archon. NEOS, 2023.
Michal Lipták
