Pri tvorbe tohto čísla som si často spomenul na pieseň Deža Ursinyho Všetko je vo vajci, ktorá začína slovami Ivana Štrpku, „času je málo a voda stúpa“. Myslel som na to, ako sa v jazyku paradoxne odráža naša súčasná realita: klimatická kríza je zlovestným zrkadlením týchto slov, času ubúda a situácia dosahuje nezvratný, apokalyptický charakter, ten sa však často neprejavuje tým, že voda stúpa, ale naopak, jej zdroje sa umenšujú a kritickým výsledkom je sucho. Tomu sa venujeme v tomto čísle s témou Voda snáď najviac.
A nielen na teoretickej úrovni. Tento rok sme vyhlásili otvorenú výzvu na reportáž o problémoch s vodou na Slovensku, z ktorej vzišli dve reportáže, obe z východného Slovenska. Mário Hudák a Michaela Nagyidayová sa vybrali do rôznych kútov regiónu, aby zistili, ako si obyvatelia i miestna samospráva poradili so suchom, ktoré ich toto leto postihlo. Z toho, čo sa dozvedáme z ich pozorovaní, možno tušiť, že podobné situácie môžeme očakávať i v budúcnosti.
Hoci je situácia na východnom Slovensku alarmujúca, v porovnaní s textom irackého novinára Safaa Khalafa o suchách v Iraku pôsobí menej skľučujúco. Khalaf analyzuje vzťah klimatických zmien a vojnového konfliktu, ktorý onedlho pripraví o prácu i domov milióny ľudí v krajine. Vzťah medzi politickými a socio-ekonomickými nastaveniami a klimatickými dopadmi sleduje vo svojom texte aj Marián Jančovič, tentokrát však nie na príklade sucha, ale povodní v New Orleanse i na Slovensku.
Vodu v aktuálnom čísle Kapitálu vnímame aj v abstraktnejších rovinách: umelkyňa Katarína Knežníková popisuje, aký mala práca plavčíčky vplyv na jej estetické vnímanie a umeleckú tvorbu, literárny vedec Johann Kaminski sa venuje ukotveniu klimatického myslenia v čínskej filozofii a politike a Kristýna Trochtová a Magdaléna Michlová upriamujú pozornosť na nové odvetvie feministického myslenia: hydrofeminizmus.
Keď sme sa rozhodli venovať sa téme Voda, bolo nám jasné, že to nebude veľmi optimistické čítanie. A nie je. Času je naozaj málo. Na problémy, ktorým sa venujeme, na lokálnej i globálnej úrovni, treba upriamiť viac pozornosti. Lebo – v ďalšom ironickom prekrútení jazyka – veci ani zďaleka nie sú v suchu.
