Záplavy v Pakistane, ktoré ovplyvnili zhruba 33 miliónov ľudí, boje so suchom v Austrálii od začiatku 21. storočia, časté požiare v Kalifornii, no aj v Chorvátsku, Slovinsku, Grécku, Portugalsku, Francúzsku či tohto roku i na česko-nemeckej hranici: planéta neustále poukazuje na to, ako celý svet ovplyvňujú klimatické zmeny spôsobené intenzívnymi ľudskými zásahmi do životného prostredia. Svet sa teraz otepľuje rýchlejšie ako kedykoľvek predtým v zaznamenanej histórii a podľa C3S, služby Copernicus v oblasti klimatických zmien, bolo leto 2022 zatiaľ najhorúcejšie v histórii.
Počas tohtoročných letných mesiacov Slovenskom preleteli správy o vysychajúcich vodných tokoch, nedostatku zrážok, aj o vyhlásení mimoriadnej situácie v obciach na strednom a východnom Slovensku. Oznámenie mimoriadnej situácie v praxi značí, že udalosť, ktorá nastala na danom mieste, môže ohroziť život, zdravie, majetok alebo životné prostredie. Niektorí starostovia z obcí ako Pača či Slatvina museli rozhodnúť, že voda sa bude dovážať zo susedných miest, v ktorých ešte nejaké zásoby mali. V polovici septembra 2022 som sa vybrala do troch obcí v gemerskom regióne na východe Slovenska, aby som zistila, či sa situácia začala zlepšovať a ako ovplyvnila lokálne obyvateľstvo i fungovanie samotných obcí.
Ak ma uvidíš, plač
Približne 1,1 miliardy ľudí na celom svete nemá prístup k vode a 2,7 miliardy má nedostatok vody aspoň jeden mesiac v roku. Do roku 2025 môžu dve tretiny svetovej populácie čeliť jej deficitu. Iba tri percentá z celosvetového objemu vody tvorí tá sladkovodná a dve tretiny z toho sa nachádzajú v zamrznutých ľadovcoch, alebo sú nedostupné pre naše použitie.
Intenzívne suchá postihli veľkú časť Európy už na začiatku roka, no v lete sa začali ešte výraznejšie zhoršovať. Sucho súvisí s rozsiahlym a pretrvávajúcim nedostatkom zrážok spojených s vlnami horúčav, ktoré sa začali na jar 2022. Už v roku 2020 britský denník The Guardian informoval, že extrémne sucho v centrálnej Európe pravdepodobne v blízkej budúcnosti vzrastie až sedemnásobne, pričom vedci tvrdia, že mierne zníženie emisií CO2 by mohlo znížiť jeho pravdepodobnosť o polovicu. Dva roky po publikovaní tohto článku sa v západnej, strednej a južnej Európe takmer dva mesiace nevyskytli žiadne výrazné zrážky. Očakáva sa, že obdobia sucha budú naďalej pokračovať a podľa odborníkov by mohlo ísť o najhoršie sucho za posledných päťsto rokov. Toto leto trápilo bezprecedentné sucho takmer polovicu európskeho kontinentu. V Taliansku úrad povodia rieky Pád potvrdil klasifikáciu na najvyššej úrovni závažnosti sucha. Vo Francúzsku malo viac ako sto obcí problémy s pitnou vodou, voda musela byť dovážaná cisternami a šesťdesiatšesť francúzskych mestských samospráv vyhlásilo najvyšší stupeň varovania pred suchom. Rieka Labe, tečúca cez mesto Děčín v neďalekej Českej republike, klesla natoľko, že začal byť viditeľný takzvaný „hladový kameň“ z roku 1616, na ktorom je vytesaný nápis „Ak ma uvidíš, potom plač.“
Rieka Dunaj, jedna z najdôležitejších obchodných ciest v západnej Európe, bola tiež silno ovplyvnená dôsledkami extrémneho sucha. V Srbsku klesol Dunaj na najnižšiu úroveň za takmer storočie a odhalil vraky viac ako dvadsiatich nemeckých vojnových lodí z druhej svetovej vojny. V meste Tulcea v Rumunsku bola 12. augusta hladina vody o šesť centimetrov nižšia ako minimálna hodnota stanovená pre plavbu. Niekedy v polovici septembra som sa v Bratislave prechádzala popri ramenách Dunaja a dostala som sa na obvykle zatvorený most pri vodnej čerpacej stanici Zámoček vedľa Devínskej cesty. Pohľad z mostu smerom na Devín bol zarmucujúci, pozerala som sa skôr na menšie mláky vody a vyschnutú zem ako na samotné rameno rieky.
Ružín: Odpad namiesto vody
V deň mojej cesty do gemerského regiónu bolo slnečno a teploty v Bratislave dosiahli dvadsaťtri stupňov. Zastavila som sa v obci Stratená, kde už dlhé roky žije moja stará mama. Hneď za jej domom preteká rieka Hnilec. Tvrdila mi, že si pamätá leto pred pár rokmi, kedy sa bála, že sa potok za domom vyleje a zaplaví špajzu a iné časti domu, pretože hladina prudko stúpala. Toto leto však vystrašená nebola. Hnilec nevyschol a stále mal dostatok vody, nie ako úsek rieky Bodva v Moldave nad Bodvou alebo Rajčanka v Rajeckej doline. Napriek tomu mala pocit, že z neho výrazne ubudlo. Kamene obrastené machom, predtým zakryté vodou, z potoku viditeľne vytŕčali a nad nimi viseli vyschnuté lopúchy. Obec Stratená sa nachádza v doline a je obkolesená hustými lesmi. Jej obyvatelia majú šťastie: kde sú lesy, je aj voda.
Štrnásteho septembra, len čo som ráno nasadla do auta, začalo pršať. Cestovala som za starostom obce Vojkovce. Tá leží na východnom Slovensku v okrese Spišská Nová Ves a od 15. augusta 2022 v nej bola vyhlásená mimoriadna situácia pri zásobovaní pitnou vodou. So starostom Rastislavom Kolejom, ktorý vo Vojkovciach pôsobí už tretie volebné obdobie, sme sa stretli v Margecanoch. Chcel mi ukázať aktuálny stav vody vo vodnej nádrži Ružín. Na Ružíne som nikdy nebola, aj keď som často trávila prázdniny u starej mamy v Slovenskom raji, hodinu a pol od vodnej nádrže. Letá u starej mamy sme väčšinou trávili kúpaním na Stratenskej píle alebo na Dedinkách, kde sa nachádza Palcmanská Maša, kde voda v septembri nechýbala. Smerom od Margecian ku Ružínu sme so starostom prechádzali pláž s názvom „Počkaj Beach“. Namiesto veľkej plochy na kúpanie sme videli iba slabý prúd malej rieky. „Takto to tu vyzeralo celé leto,“ skonštatoval Kolej. Loďky alebo kajaky na požičanie stáli osamelo na tráve a zem pod nimi od sucha až praskala. Keď sme sa prechádzali po dne Ružína, vedľa nás tiekol slabý a tichý prúd vody. Nádrž Ružín leží na rieke Hornád, budovala sa v rokoch 1963 až 1973. Ako mi starosta Kolej povedal, pri jej stavbe boli zatopené alebo čiastočne zatopené obce Malý Folkmár, Ružín, Košické Hámre, Margecany, Jaklovce a Rolova Huta. Nádrž mala byť hlboká zhruba 54 metrov.
„Hladina Ružína klesla asi na začiatku júna a stále je veľmi viditeľné, ako rapídne. Mohutné rieky sa zmenili na malé potôčiky a potoky nám schnú pred očami,“ smutne skonštatoval Kolej, keď sme prechádzali okolo Ružína smerom ku Margecianskemu tunelu, kde sme zaparkovali a vybrali sa bližšie k vode, k inej strane nádrže. Z tohto pohľadu to aspoň vyzeralo ako vodná nádrž, vody tam bolo nahromadenej omnoho viac ako na začiatku. Všade okolo nás bol neporiadok. Plastové fľaše a poháre, kelímky od jogurtov, prázdne farebné vedrá alebo obrovské pneumatiky na brehu. Otočila som sa a za chrbtom zbadala obrovský kus vyplaveného dreva. Stáli sme v bode, ktorý by mal byť stále pod hladinou. „Zvykol som sa sem chodievať kúpať ako mladší, ale odkedy vidím, čo všetko sa v jazere nachádza alebo je z neho vyplavené, strácam chuť,“ priznal Kolej.
V Margecanoch sme zašli na kávu a pokračovali v konverzácii o mimoriadnej situácii vo Vojkovciach. „Náš vodojem bol úplne prázdny, prítok vody sa tak prudko znížil, že bolo potrebné naakumulovať vodu a povedať ľuďom, aby sa správali šetrne,“ tvrdil Kolej. Ak by vodojem obyvatelia vyprázdnili, horná časť obce na kopci by nemala vodu a dolná časť by ani nemusela vedieť, že niektorí ľudia v obci majú s vodou nejaký problém. „Museli sme dávať pozor, aby všetci občania mali prístup k vode.“
Starosta sa snažil znížiť dennú spotrebu vody na osobu a nabádať ľudí ku šetreniu. Začal tým, že v júni obmedzil spotrebu vody na 170 litrov na osobu a deň a zakázal používať pitnú vodu na polievanie záhrad a umývanie áut. O mesiac neskôr, po meraní denného prítoku, sa obmedzenie zmenilo na 130 litrov. Začiatkom augusta sa obmedzenie zmenilo na 100 litrov. „100 litrov pitnej vody na osobu a deň je stále nadštandard. Okolité obce mali vtedy už omnoho menej vody.“ Mimoriadna situácia bola oficiálne vyhlásená 15. augusta o 9:03 ráno, výdatnosť zdroja bola o viac ako 50 % nižšia. Stav prítoku z prameňov dovolil obyvateľom Vojkoviec používať 75 litrov vody na osobu a deň.
Na také suchá nie sme zvyknutí
Pri prechádzke po hornej časti Vojkoviec som zastavila staršiu pani, ktorá si išla nakúpiť potraviny. Do obce sa prisťahovala po svadbe a žije tam už štyridsaťšesť rokov. Nevedela si vynachváliť pohľady na Tatry z hornej časti, kde býva. „Ak budú v budúcnosti také suchá, aké boli toto leto, tak neviem, čo budeme robiť. Teraz už je to lepšie, vodu máme, pretože pršalo. Ale cez leto sme si chodili vodu na varenie naberať ku kostolu.“ Pri kostole bolo verejne prístupné výdajné miesto s pitnou vodou, kde si ľudia mohli prísť hocikedy načerpať vodu.
Na svete existuje veľa krajín, kde je pitná voda tá najluxusnejšia komodita. Zo Správy OSN o cieľoch udržateľného rozvoja na rok 2021 vyplýva, že v roku 2020 chýbala ošetrená pitná voda až dvom miliardám ľudí. My sme si doteraz mohli dovoliť s pitnou vodou splachovať záchod, napúšťať bazény, umývať autá, polievať trávu alebo záhrady, či sa v nej každý deň sprchovať. OSN definuje nedostatok vody ako hnaciu silu migrácie a vysídľovania; v súčasnosti má päť z jedenástich regiónov sveta nedostatok vody, čo predstavuje dve tretiny svetovej populácie. Podľa správy by nedostatok vody mohol do roku 2030 spôsobiť vysídlenie približne sedemsto miliónov ľudí. Report o prístupe k vode ako ľudskom práve od Európskeho parlamentu jasne ukazuje, že globálne otepľovanie je hlavnou príčinou nedostatku vody; situácia v oblasti klímy je spojená s nárastom sucha, povodní, prívalových dažďov a prehlbuje nerovnomerné rozdelenie vody. Nadmerné využívanie, ťažba prírodných zdrojov či odlesňovanie majú podstatný vplyv na vodnú hladinu riek a jazier, menia samotný vodný cyklus a prispievajú k vysúšaniu riek a jazier, ako aj k znečisteniu využívaných oblastí.
Vo Vojkovciach platila mimoriadna situácia aj v polovici septembra, starosta Kolej nechal urobiť detailný rozbor vody a nechcel ju rušiť predtým, ako bude mať výsledky. „V najväčšom suchu sme otvorili pramene, keďže pár rokov dozadu sme mali s jedným prameňom problém. Rúry boli postavené v sedemdesiatych rokoch a niekde sa tam pred tými rokmi porušila izolácia, tým pádom sa vegetácia a korene z okolitých stromov natlačili dovnútra a rúru vyplnili. Ako špongia sali vodu, ktorá mala prúdiť do obce, zobrali si koľko potrebovali a nám veľa neostalo. Pri tomto suchu a horúčavách si aj korene stromov musia predsa načerpať z niečoho vodu.“ V polovici septembra obyvatelia Vojkoviec už neboli obmedzovaní, zrážok bolo viac a vodojem sa začal pomaly zapĺňať. Počas kritického stavu bol starosta Kolej situáciou dotlačený objednať vodu zo Spišského Podhradia, kde jej ešte mali dostatok. „Podal som hlásenie civilnej ochrane, že objednávam cisternu a doplníme aspoň desaťtisíc litrov, ale nedošlo k tomu, pretože začalo pršať a výver sa zlepšil. Susedná obec Slatvina už bola nútená skoro týždeň dovážať vodu.“
Voda na prídel
Obec Slatvina sa nachádza hneď vedľa Vojkoviec, cez obec tečie Slatvinský potok, ktorý cez leto úplne vyschol a ostal iba štrk a tráva. Keď som zaparkovala obďaleč potoka, videla som aspoň malý prúd vody. Vladislav Vrábel, povolaním geológ, pôsobí v Slatvine šieste volebné obdobie, mimoriadnu situáciu tu z dôvodu nedostatku vody už v minulosti vyhlásili. „Mimoriadnu situáciu sme tu mali už trikrát, ale teraz bolo najväčšie sucho, aké si pamätám, pretože nebola poriadna zima a snežilo veľmi málo. V lete boli neskutočné horúčavy a ľudia mali nadspotrebu vody.“ Dom starostu bol vďaka polohe na kopci jedným z prvých, v ktorom prestali mať vodu. „Čistú vodu berieme z kopca Sľubica, no už od júla som očakával, že budem pravdepodobne musieť vyhlásiť mimoriadnu situáciu. To sa stalo 9. augusta, keď už vody vôbec nebolo. Väčšinou v obci mávame okolo dvadsaťpäť stupňov v letných mesiacoch, na to sme tu zvyknutí. Toho roku bolo tridsaťtri až tridsaťpäť stupňov.“ Na webovej stránke obce som našla aj vyhlásenie zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiaru v územnom obvode okresov Spišská Nová Ves a Gelnica z 25. júna.
Voda sa do obce do septembra dovážala cez Podtatranskú vodárenskú spoločnosť alebo si ju ľudia chodili naberať do okolitých obcí. Nad starostovým domom býva rodina zo Spiša, ktorá má vlastnú, sedem metrov hlbokú studňu. Pán z domu mu raz v lete zavolal, že stojí v studni v poltopánkach, pretože v nej nie je ani kvapka vody. V Slatvine nevedia, ako sa pripraviť na podobné situácie, ktoré sa môžu v budúcnosti počas letných horúčav opakovať. Potrebovali by urobiť aspoň sto metrov hlboký vrt, lenže v obci je tektonický zlom, ktorý to komplikuje. Kým sme sedeli v pristavanej časti starostovho domu, mali sme otvorené dvere do záhrady, kde dažďové kvapky dopadali na krásny zelený trávnik, ktorý bol vraj v lete suchý a žltý ako slama. „Teraz je počasie výborné, my chceme vodu a dážď. Ide ma roztrhnúť, keď mi niekto hovorí, že so zrážkami príde väčšinou aj škaredé počasie – my sa tu za každú kvapku vody modlíme.“
Podľa slov dvoch mladých študentov, Sebastiána (18) a Adama (17), ktorí sa premávali na bicykloch uprostred Pače, si ich rodičia či starí rodičia nepamätajú, že by potok v obci netiekol. „Hovorili nám i o povodniach, ale nikdy nie o tom, že by nemali vodu. Suchá sme tu mali už aj v minulosti, ale toto bolo najintenzívnejšie,“ vraveli. Sebastián a Adam chodia na strednú školu v Rožňave, ale bývajú v obci Pača v rožňavskom okrese na stredo-východnom Slovensku. Keby som sem vraj prišla pred týždňom, v potoku by som nevidela ani kvapku vody. V polovici prázdnin bolo v potoku, tak isto ako v Slatvine, vidno iba štrk. „Doma sme sa umývali vodou z lavóra, záhrady sa vôbec nepolievali a vodu sme používali iba na nutné veci. Je to celkom problém, keď si chcete ráno umyť zuby a buď vám ide slabý prúd, alebo voda z kohútika vôbec netečie. Situácia nás motivovala správať sa k vode šetrne,“ vyjadrili sa chlapci. Ladislav Zagiba, starosta obce Pača, vyhlásil mimoriadnu situáciu pred dvoma mesiacmi, no stále pretrváva. Počas nášho telefonátu na začiatku októbra mi povedal, že situácia s vodou stále nie je ideálna. Ešte pred týždňom nemala horná časť obce dostatok vody a ľudia ju čerpali z vlastných studní. Obyvateľov starosta neobmedzuje a vodu nereguluje, no obec by potrebovala, aby padlo viac zrážok ako doteraz. „Posledný týždeň trocha pršalo, ale nie až tak veľa, ako potrebujeme. Bol som skontrolovať všetky pramene, niečo pribudlo, je to lepšie, ale stále to ide tak na polovicu. Len čo prestalo pršať, tak voda vo vodojeme okamžite klesla.“ Starosta potvrdil slová chlapcov, že vyschnutý potok v obci ešte nemali. Dodal, že do obce sa zatúlali aj zvieratá, ktoré sa snažili nájsť vodu alebo niečo na jedenie, keďže okolie Pače bolo úplne vyschnuté. „Kto mal predpokladať, že niečo takéto príde? My sme boli vždy zvyknutí na 25-stupňové mrazy a pol metra snehu v zime. Nie na 40-stupňové teploty.“
Na Slovensku sme sa nikdy na nedostatok vody nemohli sťažovať. Na situáciu z tohto leta by sa však len tak ľahko nemalo zabudnúť. Vo Vojkovciach sa cez poškodené rúry dostávajú korene stromov ku vode, v Pači musí zver z lesov prísť až do obce a skúšať šťastie tam. V každej z týchto obcí som počula vety, ktoré mi doteraz rezonujú v hlave: „Toto leto sme mali najhoršie sucho doteraz a najmenej zrážok.“, „Takúto slabú zimu sme ešte nemali.“ alebo „Ani moji rodičia či starí rodičia si nepamätajú taký nedostatok dažďa a vyschnuté toky v obci.“ Malým krokom vpred by bolo, keby sa Slovensko pridalo ku krajinám ako Bangladéš, Južná Kórea, Kanada, Nový Zéland či Portugalsko, Rakúsko alebo Írsko, ktoré už vyhlásili stav klimatickej núdze. Parlament Slovenskej republiky tento návrh v marci 2022 odmietol. Nikdy som si nemyslela, že sa niekedy na Slovensku budem prechádzať po vyprahnutých miestach, ktorými má pretekať voda alebo že uvidím zem pod priehradou, ktorá má byť plná vody. Nehovoriac o plastovom odpade, ktorého bolo na Ružíne neúrekom. Odpad som si už v hlave, bohužiaľ, nejako znormalizovala, keďže to nebolo prvýkrát, čo som videla toľko pohodeného, plávajúceho „bordelu” v prírode. Zdalo sa mi veľmi neprirodzené vidieť výrazný pokles vody, ale prirodzenejšie vidieť množstvo odpadu: je to obrovský problém, pretože poukazuje na to, koľko sa ho vyplaví do priehrady z okolitých obcí a na to, ako sme zvyknutí na smeti v lesoch, parkoch či vodných tokoch. Klimatické zmeny ovplyvňujú každý kút sveta iným drastickým spôsobom, a začína to byť každým rokom citeľnejšie.
Autorka sa venuje fotografii a písaniu reportáží
Text vznikol s podporou nadácie Rosa Luxemburg Stiftung, so zastúpením v Českej republike.
Jeden komentár
Pingback: Editoriál