Byť plavčíčkou nie je umelecký koncept

I.

Existuje zásadný rozdiel medzi tým, ako pláva plavec a vodný pólista.

Vodný pólisti sa od vody odrážajú, menia smer nárazovo a prudko. Voda pre nich predstavuje pevný bod a zároveň prekážku. Plavci sa od vody nevedia odraziť, splývajú, a to je presný opak. Na odrazenie potrebujú iný pevný bod, napríklad stenu.

Ako sa vo vode naučíte pohybovať, tak ju vnímate.

Vnímate ju odlišne, keď plávate a inak, keď pri nej posedávate.

Ja som bola s vodou vždy spätá. Od detstva som chodila do kúpeľov na liečenia, na výške som sa zase mentálne liečila plávaním na Mokrohájskej v Bratislave. Ak niekto vedel rozjímať pri vode a oceniť jej wellness potenciál, bola som to ja. Absolovovať kurz na plavčíčku som sa rozhodla preto, lebo predstava pedagogického minima po skočení VŠVU sa mi zdala nudná a nezaujímavá. Až práca plavčíčky mi vodu ukázala v jej ďalších súvislostiach. Bola som postavená pred úplne obyčajnú prácu, pri ktorej sa môžete nechtiac stať napríklad aj technikom bazénovej filtrácie a súčasťou povestnej uniformovanej catcallingovej kultúry.

Bachelardovská romantická teória o rozjímaní pri vode a tekutosti, ktorá prebúdza predstavivosť, sa mi dnes zdá ako vzdialený vesmír súčasných preestetizovaných insta profilov. Toto intelektuálne manifestovanie nášho vzťahu [Read More]

Pre pokračovanie článku, si prosím zakúpte predplatné.
Ak už naše predplatné máte, prihláste sa.