Bertolt Brecht sa do svetových dejín praxe i teórie umenia zapísal ako jeden z najvýraznejších divadelných reformátorov dvadsiateho storočia. V konečnom dôsledku je však mnohým známy skôr len ako divadelník. Ale nebolo to tak vždy. V období, keď v americkom exile intenzívne túžil preraziť ako autor dramatických textov, ho spoznávali skôr ako „autora pesničiek“.

Brechta nepochybne nepriamo poznajú i viaceré čitateľky a čitatelia napríklad vďaka Alabama Song, o čom (okrem iného) v tomto čísle píše filozof Michal Lipták. Komplexnú esej o vizualite nielen Brechtovho epického divadla pripravil scénický a kostýmový výtvarník a pedagóg Jaroslav Daubrava. Brechtovské postupy v psychoterapii nám vo svojom texte približuje dramaterapeutička Veronika Kolejáková. Teatrologička Elena Knopová poukazuje na to, že Brecht ako dramatik má v slovenskom divadle omnoho pevnejšie miesto, ako by sa na prvý pohľad zdalo, a dramatička a divadelná dramaturgička Tereza Trusinová pripomína nemalú rolu mnohých prehliadaných žien v Brechtovom živote i tvorbe. O jeho vplyve na súčasné české, nemecké a európske divadlo sa môžete dočítať v dvoch zaujímavých rozhovoroch – jeden viedla dramaturgička Jana Uhýrková s dramaturgom Thomasom Rotem, v tom druhom sme spolu s Terezou Trusinovou spovedali nemeckého dramatika a režiséra Falka Richtera –, ale aj v eseji českého režiséra Michala Hábu, ktorý tiež často tvorí brechtovsky. Skrátka a dobre, celé  číslo si ambiciózne kladie za cieľ priniesť do širšieho povedomia, bez príkras a pozlátka, komplexnú osobnosť Bertolta Brechta.

Život Bertolta Brechta bol totiž plný rozporov – v osobnej, umeleckej, etickej i spoločenskej rovine. Často si protirečil, no dokázal na niektoré svoje chyby poukázať a poučiť sa z nich. Svojou tvorbou sa snažil neustále obecenstvu pripomínať, že dielo nám predkladá exaktnú ukážku ľudského správania, nie akúsi ilúziu skutočnosti. Skrátka, že divadlo je len divadlo, a nie svet sám. Domnievam sa, že obdobne treba vnímať i jeho osobnosť – Brecht bol, koniec koncov, len človek, so všetkým, čo k tomu patrí. Skúsme byť kritickí k nemu, ale i k sebe a svetu. Azda len permanentné spochybňovanie nás možno raz nasmeruje na cestu k tomu, čo si Brecht a jemu podobní tvorcovia a tvorkyne predstavovali ako lepší svet. Spochybniť Brechta, spochybniť seba, spochybniť svet!

Mário Drgoňa

Vydanie čísla Bertolt Brecht bolo podporené Nadáciou Rosy Luxemburg.

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *

Partneri: