Noir-paranoja a sugestívny experiment projektu URN

Michael Papcun23. apríla 2024108

Viete, čo je super? Pustiť si sólový album a počas celého hracieho času zápasiť s predstavou, že však to musí byť soundtrack k filmu, ktorý ste nevideli a strašne túžite vidieť. To sa podarilo slovenskému gitaristovi Jakubovi Volovárovi s projektom URN, ktorého štvrtý album Self Sabotage vyšiel pod labelom Stoned to Death.

Volovárov umelecký prístup je na pomery tunajšej scény pomerne netradičný. Neponára sa do primitivistickej gitary, a už vôbec nie do indie žargónu. Nedočkáme sa ani freak-folkových tendencií. Volovárova gitara, elektronika, bicie aj basa sa vyhýbajú výrazovej úspornosti. Rozkračuje sa medzi flamencom, psychedéliou, kraut-rockovými odkazmi, experimentálnou elektronikou. Trinásť inštrumentálnych skladieb prepája hlavne uhrančivá atmosféra, samotným vydavateľom označená chytľavým tagom „noir-paranoja“, a bohatý repertoár motívov.

Self Sabotage vskutku pôsobí ako zvuková stopa vzatá zo zabudnutého filmu Davida Lyncha z druhej polovice 80. rokov alebo alternatívna zvuková stopa k Hitchcockovmu Vertigu či Rozdvojenej duši. Mystická a snová atmosféra Self Sabotage má odkazovať k skľučujúcej aure mesta Aarhus, kde Volovár žil, keď tam študoval. Avšak zaujímavejšie je sledovať schopnosť tejto atmosféry kreovať svojbytný svet. Osobná skúsenosť sa mení na žánrovú mysterióznosť. Komornosť nie je synonymum pre osobnú litániu. To robí zo Self Sabotage až prekvapivo prístupnú a doslova chytľavú nahrávku.

Volovárov prístup na Self Sabotage nie že „nie je odťažitý“. Rád rozvíja vyslovene chytľavé motívy. Napríklad v skladbách Sharp Minds vs. Sharp Elbows, Talking Owls alebo Mental Trenches, ťahaných masívnymi basovými motívmi. To, ako Volovár dokáže premieňať osobnú skúsenosť na univerzálny a voči poslucháčovi ústretovo otvorený hudobný jazyk je pozoruhodným úkazom na tunajšej hudobnej scéne.

Gitara sa stáva rozprávačom, ktorý nás sprevádza dlhou snovou sekvenciou. V mysli opakovane vyvstávajú skôr filmové, než hudobné referencie. Snové sekvencie v štýle kinematografie 40. a 50. rokov minulého storočia, artificiálne, výtvarne extravagantné kulisy, klaustrofobická kamera, farebné a optické filtre, postavy prepadajúce sa do psychóz a mánií. Kamera sa identifikuje so subjektívnym pohľadom postáv. Sme v ich koži.

URN: Self Sabotage. Stoned to Death Records, 2024.

Text vznikol s podporou nadácie Rosa Luxemburg Stiftung, so zastúpením v Českej republike.

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *

Partneri: