Spravodlivosť v oblasti bývania a klímy. Prečo sa treba medzinárodne organizovať?

Yuliya Moskvina2. februára 2024248

(2. časť)

Pre ľavicu je extrémne dôležité medzinárodne sa organizovať, ale zároveň si to vyžaduje množstvo energie a zdrojov. V akých podmienkach sa formujú naše boje za priestorovú spravodlivosť?

Významným faktorom je, že aktérstvo, ktoré rozhoduje o politikách bývania, pôsobí na medzinárodnej organizačnej úrovni. Nedávny výskum Ioany Florea a Agnes Gagyi vnáša do štúdia sociálnych hnutí perspektívu teórie svetového systému. Dokonca aj krajiny, ktoré by sa mohli javiť ako konzervatívne kritické voči EÚ (napr. Maďarsko), sú v skutočnosti do nej veľmi dobre začlenené prostredníctvom finančných mechanizmov umožňujúcich (okrem iného) fungovanie trhu s bývaním. Semiperiférna poloha Českej republiky a z nej vyplývajúca potreba vlády udržiavať mzdy na nízkej úrovni je jedným z faktorov, ktoré poháňajú krízu bývania. Spolu s vysokými úrokovými sadzbami spôsobuje, že si ľudia hypotéky nemôžu dovoliť. Na svoje historické prekvapenie si české stredné vrstvy začínajú prenajímať bývanie, no ochrana práv nájomníkov sa nečrtá. České hnutie nájomníkov a nájomníčok je reakciou na toto špecifické postavenie krajiny v európskej ekonomike.

Pre mestské hnutia je však dosť ťažké bojovať proti postaveniu svojej krajiny v globálnej ekonomike. Musíme presne pomenovať svojich nepriateľov a ukázať, že na vine sú oni, nie „kríza“ alebo „nedostatočná ponuka v oblasti stavebníctva“. Väčšina z nás počula mená supích fondov: Vonovia, Blackstone alebo Akelius. Ako príklad z Českej republiky môžeme menovať Asociaci nájemního bydlení, ktorá združuje developerov a investičné fondy (napríklad Heimstaden), poradkyne a finančníkov, správcovstvo majetku a nehnuteľností. Asociácia poskytuje štruktúru schopnú zabezpečiť zisk z nájomného bývania, výstavbou počnúc a správou nehnuteľností končiac. Táto štruktúra umožnila spoločnosti Heimstaden, ktorá už vlastní 42 500 bytov v Moravsko-sliezskom kraji, kúpiť byty priamo od developera FINEP v Prahe. Za zmienku stojí, že investičný fond Heimstaden Bostad AB spája okrem Heimstaden s jeho 45 % všetkých aktív i švédske penzijné fondy a poisťovne, tvoriace dovedna viac ako polovicu aktív fondu. Asociácie, ktoré vytvárajú podmienky pre obchodovanie v štýle FINEP-Heimstaden a snažia sa základné ľudské potreby – napríklad bývanie – premeniť na komoditu, sú samotným východiskom krízy bývania. A opierajú sa pri tom o svoje medzinárodné siete a väzby.

Nákupy ako transakcia medzi developerom FINEP a spoločnosťou Heimstaden v Prahe názorne ukazujú proces monopolizácie, ktorý prebieha na trhu s nehnuteľnosťami a spôsobuje nedostupnosť bývania pre bežných ľudí. Za týchto podmienok si kúpu bývania môžu dovoliť len investičné fondy a inštitucionálne vlastníctvo. Takáto monopolizácia je opakom toho, čo za „voľný trh“ považujú pomýlení hlásatelia a hlásateľky neoliberalizmu a fanúšikovia ekonomickej transformácie po roku 1989. Bez zásahu štátov a samospráv sa trh s nehnuteľnosťami bude čoraz viac uzatvárať a prístup malých subjektov naň bude čoraz ťažší, až sa dostaneme do bodu, keď celé mesto budú vlastniť inštitucionálni prenajímatelia a prenajímateľky. To je dystópia, ktorá sa môže stať realitou v prípade, že nebudeme konať. Pokusy vlád a samospráv zabrániť dystópii sú bezzubé, bez odvážnej systematickej zmeny, ktorú by mohlo vykonať iba zdola organizované aktérstvo na medzinárodnej úrovni.

Tento trend nenachádzame len v Českej republike. S väčšími či menšími obmenami prebiehajú podobné procesy v celej Európe. Treba povedať, že tendencia k monopolizácii a kumulácii moci inštitucionálnych prenajímateľov a prenajímateliek je v rozpore s požiadavkou sociálneho, lacného alebo dekomodifikovaného bývania, zákazom prenajímania ubytovania na účely turizmu alebo reguláciou nájomného. Aj tu funguje zákon dopytu a ponuky: čím menej bytov je na trhu, tým viac zarobia prenajímatelia; čím menej subjektov je na trhu, tým viac získajú subjekty, ktoré na ňom pôsobia. Naším cieľom je pomenovať ich a vysvetliť schémy, ktoré využívajú. Aby sme to dokázali, musíme sa organizovať na medzinárodnej úrovni.

Európska akčná koalícia: internacionalistická štruktúra obhajujúca právo na bývanie a  mesto

Európska akčná koalícia za právo na bývanie a mesto je internacionalistickou odpoveďou na organizovanie mestského kapitalizmu. Má fluidnú štruktúru siete a organizovania sa zdola.

Hlavnou a najdôležitejšou funkciou koalície je, že umožňuje vzájomnú výmenu postupov a skúseností medzi miestnymi hnutiami. To je mimoriadne dôležitý proces, najmä pri   zakladaní hnutí. Nové hnutie je vždy politickým experimentom. Dobrým príkladom je české hnutie nájomníkov, v ktorom autorka tohto textu pôsobí ako organizátorka. Bez inšpirácie zo zahraničia by neexistovalo: samotná myšlienka syndikátu nájomníkov a nájomníčok vznikla vďaka tomu, že sme vedeli o Londýnskom zväze nájomníkov alebo o írskom Komunitnom akčnom zväze nájomníkov. Študovali sme ich taktiku a organizačné formy a potom sme ich aplikovali v českom kontexte. Teraz si môžeme vymieňať informácie, taktiky, stratégie a získavať spätnú väzbu od iných európskych nájomníckych hnutí. Nemusíme vymýšľať organizačné formy od nuly a to urýchľuje náš rast. Bez štruktúry podporujúcej medzinárodné väzby by takáto výmena sotva bola možná.

Po druhé, ako zakladajúca členka vyššie spomínaného hnutia nájomníkov si myslím, že spájanie miestnych kritík na medzinárodnej úrovni môže nadobudnúť aj podobu kolektívnych akcií. Tie sú decentralizované a konajú sa v rovnakom čase v rôznych mestách po celej Európe. Chcem tu poukázať na dve akcie, na ktoré sa Európska akčná koalícia zameriava. Prvou sú Akčné dni bývania, ktoré sa zvyčajne konajú koncom marca, keď sa v niektorých krajinách končí moratórium na vysťahovania kvôli nízkym teplotám počas zimy. Tento rok sa uskutočnilo viac než stodvadsať akcií v šesťdesiatich európskych mestách. Niektoré Akčné dni bývania mali podobu obrovských protestov, ako napríklad v Lisabone s nevídaným počtom 30 000 ľudí. Iné akcie boli oveľa menšie, ale rovnako dôležité – napríklad squatting, okupácie alebo miestne stretnutia.

Ďalšou akciou, ktorá spája aktivistov a aktivistky na medzinárodnej úrovni, je protest proti MIPIM. Bol jednou z prvých akcií, ktoré koalícia zorganizovala. MIPIM je najväčšie podujatie na trhu s nehnuteľnosťami. Každoročne sa koná v Cannes a spája politikov s investormi a developermi. V roku 2023 sa ho zúčastnilo 6 500 investorov, delegátok a delegátov z viac ako deväťdesiatich krajín. MIPIM je skvelým príkladom social washingu a greenwashingu: prežúva „zmenu“, „nerovnosť“, „udržateľnosť“ a vypľúva investičné príležitosti. Rok 2024 odštartuje poldňovým summitom o riešeniach spoločného bývania, ktorý podporuje dostupné a udržateľné bývanie. Ak máte záujem o celý program, k dispozícii je návštevnícka permanentka za 2 110 eur.

Čo tam robíte?

Decentralizované akcie môžu odhaliť spoluúčasť miestnych samospráv na procese premeny miest na investičné príležitosti. Je to pomerne jednoduché. Stačí medzi miestnymi predstaviteľmi nájsť účastníkov MIPIM-u (zoznam účastníkov a účastníčiek sa zvyčajne šíri interne), napísať otvorený list samospráve s otázkou, aké sú jej plány, odfotiť sa pred budovou samosprávy a spýtať sa napríklad: „Ostrava, čo robíte na MIPIM-e?“ (Ostrava v poslednom období vynaložila viac ako 320 000 eur na to, aby mala na veľtrhu svoj stánok). Protest v Cannes a miestne akcie tento rok sprevádzal workshop o MIPIM-e, ktorý skúmal význam tohto veľtrhu pre realitný biznis. Aj keď takéto malé akcie nezabránia účasti našich miest a obcí na ňom, určite stojí za to šíriť povedomie o štruktúrach a praktikách komodifikácie a financializácie bývania a mestského priestoru. Určite sa oplatí podkopávať snahu kapitalizmu znormalizovať vyťažovanie ziskov z mestského priestoru. Koalícia pred niekoľkými rokmi uviedla:

„,Mipimizmus‘ je cynická oslava toho, keď menšina globálnych investorov a správcov nehnuteľností systematicky zbavuje väčšinu obyvateľstva jeho práva na mesto.“

Po tretie, medzinárodná štruktúra umožňuje ľahší prístup k údajom, výskumu a analýze. Mestský neoliberalizmus si vyžaduje spoluprácu bánk, investičných a supích fondov, finančníkov a developerov. Vytváranie miestnych kritických argumentov nie je možné bez výmeny informácií na medzinárodnej úrovni. Keď sme v Ostrave začali s organizovaním  akcií proti Heimstadenu, okamžite sme dostali k dispozícii výskumnú prácu na podobnú tému, ktorú vypracovali francúzske kolegyne a kolegovia. Okrem toho nám medzinárodná štruktúra pomáha reflektovať naše vlastné skúsenosti a postupy. Na poslednom tohtoročnom stretnutí v Paríži sme v pracovnej skupine pre ukončovanie bezdomovectva diskutovali o programe Housing First. Českých kolegov úžasne prekvapilo, že ho Francúzi ostro kritizovali. Tvrdili, že francúzsky Housing First je iný ako ten v Českej republike, kde sa zdá, že ide o program bezpodmienečného ubytovania ľudí. Vo Francúzsku je, naopak, program Housing First podmienený (berie sa do úvahy práca, užívanie alkoholu a drog, sociálne vzťahy) a tiež má skúšobnú dobu 32 mesiacov. Tento rozdiel inicioval ostrú diskusiu. Znamená to, že fungovanie programu je politickým rozhodnutím, nie charakteristikou samotného konceptu Housing First. To zase poukazuje na politickú povahu našich bojov, so všetkými ich dôsledkami.

Napokon, koalícia je organizácia, ktorá vydáva politické vyhlásenia podporované celým členstvom. Pomáha miestnym hnutiam riešiť ich problémy na medzinárodnej úrovni a dodáva ich argumentom väčšiu dôveryhodnosť. Týka sa to napríklad odsúdenia Kasbarianovho zákona (kriminalizácie squattingu a nájomníkov, ktorí zostávajú v bytoch po termíne súdneho vysťahovania) vo Francúzsku alebo podpory zákona o bývaní v Španielsku. Aj české hnutie nájomníkov a nájomníčok získalo medzinárodnú podporu pre svoju kampaň proti spoločnosti Heimstaden, ktorá funguje v desiatich európskych mestách.

Samozrejme, medzinárodné organizovanie sa má aj veľa problematických bodov. Jedným z najpálčivejších z nich je nedostatok kapacít a zdrojov, ktoré všetci zvykneme využívať v našich miestnych bojoch. Medzinárodné organizovanie sa znamená prácu navyše a otázka udržateľnosti je vždy na stole. Ako tvrdí jeden zo zakladajúcich členov koalície: „Skupiny, ktoré sú veľmi aktívne na miestnej úrovni, nemajú čas a zdroje, o ktoré by sa mohli podeliť. Ľudia sú unavení, väčšina skupín pracuje na báze dobrovoľníctva. Musíme sa nad touto otázkou viac zamýšľať a pracovať na nej.“

Yuliya Moskvina je sociologička

Preložila Barbora Weberová

Prvú časť textu si môžete prečítať TU.

Text je súčasťou projektu PERSPECTIVES – novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Projekt je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.

V rámci projektu Perspectives si k téme Bývanie môžete prečítať aj tieto texty či vypočuť podcasty z partnerských médií:
Perspectives Newsroom: Solving the housing crisis – but how? (prieskum)
RANT Prostoru #6: Ludmila Böhmová VS. práva nájemníků a nájemnic (Revue Prostor)
Karolina Savickytė: Didmiestyje jauniems žmonėms būstą įsigyti vis sunkiau. Išeitis – regionai  (BENDRA.lt)
Olga Wawracz a Jiří Šimčík: Jak bydlet v systému, který vás nenechá žít? O krizi bydlení z romské perspektivy (Revue Prostor)
Bernardeta Babáková: Pokoje a pokojíčky (Revue Prostor)

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *

Partneri: