2019 03 Politiky identítTematický KapitálO obetiach holokaustu cez prizmu rodu

Michaela Kučová11. marca 2019648

Rodový pohľad na holokaust priniesla 21. – 23. januára 2019 do Bratislavy konferencia If This Is a Woman. Zahraničné aj slovenské odborníčky a odborníci sa na nej pokúsili o popísanie marginalizovaných aspektov toho, ako sa na holokaust spomína a ako sa o ňom učíme.

Názov konferencie odkazuje na publikáciu If This Is a Woman, v ktorej Sarah Helm na základe svedectiev pamätníčok opísala hrôzy ženského koncentračného tábora v Ravensbrücku. Podujatie organizované Univerzitou Komenského a Slovenskou akadémiou vied počas troch dní v januári prinieslo rôzne pohľady na rodové aspekty holokaustu. Podobne ako publikácia, aj konferencia pracovala najmä s osobnými svedectvami, ktoré však zastupovali ženské aj mužské skúsenosti prevažne z oblasti strednej a východnej Európy.

Komplexná téma rodu sa odrazila aj na pomerne obsiahlom tematickom zábere podujatia – prednášky zahŕňali príbehy žien v zajatí, odboji, manželiek dôstojníkov SS, ale aj témy dospievania, rodiny, sexuálneho násilia či intimity medzi zajatými. Žena v titule tak bola trochu zavádzajúca – hoci na podujatí zaznela ambícia prinášať ženskú perspektívu do historického naratívu holokaustu, viaceré príspevky sa venovali aj (výlučne alebo čiastočne) rodovej problematike vo vzťahu k židovskému mužovi. Osobne širší záber na rod ako taký považujem za prínosný, no už tento detail naznačil istú dramaturgickú nesúrodosť podujatia.

Na laické publikum zrejme práve z tohto dôvodu mohlo podujatie pôsobiť značne roztrieštene – každý deň priniesol množstvo komplexných problematík. Okrem významných ženských osobností, ako slovenská protifašistická bojovníčka Chaviva Reicková či líderka odboja vo varšavskom gete Zivia Lubetkin, mi tak z konferencie utkvelo v mysli predovšetkým viacero rôznorodých fragmentov, v ktorých sa odráža nazeranie na holokaust cez rodovú problematiku. Ako jednej z mála spomínaných prítomných laičiek mi v konferenčných príspevkoch so zámerom osloviť verejnosť chýbalo širšie uvedenie do kontextu. Nasledujúce riadky sú preto len výberom z preberaných problémov, ktoré som vnímala ako obohacujúce pre všeobecné povedomie o holokauste aj v ich pomerne skratkovitej podobe (v niektorých prípadoch zapríčinenej prezentovaním ešte neukončených výskumov).

Nevinné mladé tváričky

Rod bol jedným z faktorov zohrávajúcich úlohu pri podrobovaní si ľudí v okupovaných krajinách. No rodové stereotypy vo vnímaní žien a mužov počas druhej svetovej vojny mohli mať aj pozitívny dopad. Príkladom ich strategického využitia bola napríklad rola spojky v odboji, ktorú v drvivej väčšine zastávali mladé ženy. U nich Nemci nepredpokladali riziko šírenia tajných správ, navyše oproti mužom vedeli ľahšie utajiť svoju židovskú identitu. Doručovanie správ sprevádzala vysoká miera úzkosti, osamelosti a potláčania pocitov. Práve poslovia boli tí, ktorí medzi prvými vedeli o vyhladzovacích táboroch. Havka Folman Raban vo výskume Anny Nedlin-Lehrerovej spomína ako obrannú stratégiu proti úzkosti z odhalenia napríklad prisadanie si k cudzím ľuďom, zapájanie sa do antisemitských debát či aspoň čítanie knihy. V pašovaní informácií bola podľa vlastných slov úspešná predovšetkým vďaka svojej mladej, nevinne vyzerajúcej tvári.

Mužnosť ohrozujúca a ohrozená

Ohrozenie židovských mužov vyplývalo príšerne jednoducho z ich anatómie, a to nielen v prípade zapájania sa do odboja. Obriezka slúžila ako jednoznačný identifikátor židovstva, a teda rozhodovala o osude daného človeka. Zároveň, ako vo svojom príspevku konštatoval Jay Geller z Vanderbilt University v Nashville, ide o tému, ktorá je kriticky nediskutovaná a aj v databázach svedectiev o holokauste sa nachádza predovšetkým v kontexte náboženských obradov alebo operácií na zamaskovanie židovskej identity. „Nohavicový test“ rozhodoval o prežití mužov, no ostych hovoriť o penisoch všeobecne, nieto ešte ako o možnom zdroji zraniteľnosti, komplikuje skúmanie tohto aspektu v skúsenosti židovského muža počas holokaustu.

Nemenej dôležité sú dôsledky holokaustu na celkové vnímanie maskulinity židovského muža. Okupácia národov a zajatie rodiny predstavovali dvojité zlyhanie v tradične chápanej role muža ako ochrancu. Ako uviedol Geller, vojnová situácia zároveň pre mnohých židovských mužov znamenala venovanie sa ilegálnej činnosti a spolu s ňou vyrovnávanie sa s porušením tradičnej predstavy o dobrom, zákonov dbajúcom mužovi. Konferencia ale neponúkla hlbší ponor do skúmania vplyvu týchto skutočností na vnímanie židovskej maskulinity počas holokaustu.

Čo k vojne patrí

Sexuálne násilie je odveky jednou zo zbraní využívaných pri vojnových konfliktoch. Ani počas holokaustu nebolo len produktom mizogýnie či patriarchátu, ale ako upozornila Marta Havryško z Ukrajinskej národnej akadémie vied, tiež nástrojom genocídy. Sexuálne násilie však bolo páchané nielen okupantmi, ale tiež osloboditeľskými vojskami, partizánmi a aj ľuďmi, ktorí Židov a Židovky ukrývali a pomáhali im.

Gergely Kunt zo Stredoeurópskej univerzity predstavil svoj fascinujúci výskum denníkov a nepublikovaných memoárov židovských žien, v ktorých opisujú svoje skúsenosti so sexuálnym násilím počas vojny. Na základe skúmania denníkov popísal tiež štyri spôsoby vyrovnávania sa preživších žien so znásilnením. Jedným z nich je relativizovanie, keď skúsenosť znásilnenia opisujú ako prechodné utrpenie, podobné vytrhnutiu zuba. Ďalšou stratégiou je hľadanie zmyslu, vtedy je znásilnenie chápané ako obeta, ochrana druhých vlastným utrpením či prijatie svojho podielu bremena. Častá je tiež eufemizácia, pri ktorej vlastná skúsenosť v porovnaní s inými tragédiami pôsobí menej traumatizujúco – jeden z denníkových zápiskov dokonca ponosy na znásilnenie sovietskymi vojakmi v kontexte decimovania budapeštianskej časti Buda opisuje ako „zahanbujúce ženské fňukanie“. Prípadne znásilnená žena svoju skúsenosť relativizuje argumentmi, že sovietski vojaci sú ešte len deti, nemeckí vojaci boli horší, ide len o odplatu a podobné veci k vojne jednoducho patria.

Iba kamarátka?

Hoci sexualita bola počas holokaustu jedným z cieľov systematického teroru, ženy a muži udržovali intímne vzťahy aj v zajatí. Samozrejme, šok, hlad a celkové fyzické utrpenie sa na prežívaní intimity a sexuality podpísali. Blízke vzťahy však v mnohých prípadoch boli pre prežitie kľúčové, či už ich súčasťou bolo fyzické, alebo nefyzické zdieľanie. V zmiešaných táboroch muži a ženy udržiavali vzťahy a sexuálnu aktivitu, podľa výskumu Floriana Zabranského z University of Sussex v rámci štandardnej heteronormatívnej mužskej dominancie. O vzťahoch osôb rovnakého pohlavia, respektíve o intímnych životoch ľudí rozdelených v čisto ženských alebo mužských táboroch, je dostupných veľmi málo svedectiev.

Gabrielle Hauth z Clark University vo Worcesteri popísala vzťahy medzi zajatými ženami ako prekračujúce binárnosť vášne a spoločníctva, na ktoré sa až dodatočne uplatňuje kategória homosexuality. Zároveň Hauth upozornila na homofóbiu v samotnom osadenstve táborov, ktorá spôsobovala pocity morálnej nadradenosti medzi zajatými, ktoré nepestovali vzťahy so spoluzajatkyňami. Zabransky predstavil svedectvo Finna K., podľa ktorého bola sexuálna aktivita medzi mužmi v tábore Buchenwald „zakázaná, no normálna, všadeprítomná“. Z jeho slov ale ťažko rozlíšiť, či išlo o objektívny opis skutočnosti alebo normalizáciu vlastného správania. O vzťahoch medzi ľuďmi rovnakého pohlavia málokto z preživších hovorí, ide teda o tému, ktorá je marginalizovaná nielen v samotnom spomínaní, ale aj vo výskume.

Keďže zúčastnené historičky a historici prezentovali zväčša prebiehajúce výskumy, konferencia nepriniesla žiadne prelomové závery. Počas troch dní sme počúvali najmä vybrané príbehy jednotlivcov, subjektívne útržky spomienok žien a mužov, ktorí sa vracali k najtemnejším chvíľam svojho života. Z jednej či štyroch výpovedí ťažko vyvodiť všeobecné závery, ako to s rodom, maskulinitou či sexualitou počas holokaustu vlastne bolo. O to vzácnejšia však bola možnosť tieto ojedinelé hlasy počuť.

Michaela Kučová

Autorka je kultúrna organizátorka a publicistka


Notice: Trying to access array offset on value of type bool in /data/d/4/d434b523-57f6-4f40-8bcf-8bcd077651c5/kapital-noviny.sk/web/wp-content/themes/newstar/views/prev_next.php on line 8
Predchádzajúci
Kráčajúc vpred, občas si zahliadol záblesky krásy
Ďalší
Pampeliška, smetanka, či mlíčí? Tekuté romské identity ve 21. století

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *

Kapitál, 2018 — projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia