Je niečo svieže na tej bratislavskej scéne 

Michael Papcun22. júna 2022349

Celá story začína niekedy pred dvoma rokmi, keď sme sa na začiatku leta s kamošmi a kamoškami smiali na názve novej skupiny, ktorú nebolo možné (aspoň podľa názvu) brať inak ako bizarné real-life meme. Názov znel: Haďáci. Asi o 3 mesiace sme videli Haďákov hrať na skate-punkovom festivale Pozitif Dej kolektívu Chaloši zos Spišskej. Predviedli show, ktorej by sa dalo vyčítať čokoľvek, od vypadávania z tempa po chyby v skladbách, chaos a zlý zvuk. Všetko ale za pochodu zachraňovali hustým prúdom energie a schopnosťou invenčne riešiť a za pochodu kamuflovať chyby ako súčasť bizarnej performácie.

V tesnom závese za nimi nasledovala skúsenosť so živými vystúpeniami ďalších dvoch mladých gitarových skupín Krstní Otcovia a Deti, ktoré sa objavili na bratislavskej scéne a pomaly vďaka nim začína byť hmatateľné formovanie veľmi svojskej miestnej scény. Všetky tri projekty dokopy vytvárajú špecifickú koláž prístupov, ako uchopiť gitarový zvuk v súčasnej indie hudbe. A uhrančivými sa stávajú vo svojom produktívnom neukotvovaní sa v žánrových princípoch, z ktorých vychádzajú.

Projekty spája predovšetkým eklektickosť a schopnosť spontánne mixovať gitarové žánre.

Haďáci pripomínajú nu-punkový crossover, ktorému dominuje výrazný frontman Seso s prejavom nu-metalového speváka z nultých rokov. Pri Krstných otcoch sa zdá, že sledujeme klasickú indie-rockovú skupinu a prejav gitaristu. Spevák Ambróz pripomína romantika v klasickom post-punkovom strihu. V setoch ale opakovane prekvapujú vpádom do dekonštruktívneho progresívneho rocku, blízkym skupinám Black Midi alebo Black Country, New Road a prechodmi od nacvičených skladieb do spontánnych improvizácií. Zároveň majú blízko k skupinám Raptor Koch alebo Vojdi.

Deti štýlom hry na prvý pohľad presne zapadajú do vlny klasického hardcore-punkového prúdu v duchu Suicidal Tendencies alebo Black Flag. Na slovenskej scéne by sme ich mohli zaradiť medzi blízkych príbuzných skupín Clivosť alebo Ahoj, pričom prejav speváčky Terézie silno inklinuje k tradícii Riot Grrrl skupín. Odlišuje ich však špecifická vizuálna identita, spájajúca prvky punkovej/metalovej DIY scény s elementmi insitnej detskej kresby.

Pri afterke s Haďákmi uprostred noci na futbalovom  ihrisku v Spišskej Novej Vsi sme si s kamoškou povedali, že na tieto pubertálne paľby sme už asi trochu starí. Staro sa vďaka Haďákom, Krstným otcom a Deťom nemôže cítiť tunajšia gitarová scéna. Dostáva tri silné hlasy, nepasujúce do súčasných digitálnych a elektronických trendov, ktoré spôsobujú únavu materiálu na soundcloudových profiloch. Je to ako návrat ku koreňom. Fyzická tenzia. Škrtnutie zapaľovačom v miestnosti s uniknutým plynom.

Michael Papcun

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *

Partneri: