Prišla veľká prázdna šesťstotrojka…

Martin Makara22. júna 2022249

…a vystúpil z nej Antonín Novotný – tak znie môj obľúbený vtip z obdobia „reálneho socializmu“. Pokojne by sa mohol vyskytnúť aj v monografii Stretnú sa v lietadle…, ktorá sa zaoberá politickým vtipom v druhej polovici dvadsiateho storočia a v súčasnosti. Jej autorka Eva Šipöczová sa v štyroch kapitolách venuje špecifickej komickej žánrovej forme, ktorú vsádza do kontextu naratívnej kultúry a pamäte a do dejín režimu KSČ, či súčasnej intermediálnej produkcie vtipov v rámci popkultúry. Hoci kniha prináša aj teóriu politického vtipu, jej základom je opisný prístup. Množstvo ukážok rozptýlených naprieč kapitolami, najmä v najrozsiahlejšej časti Dvadsiate storočie a súčasnosť vo vtipoch, by vystačilo aj na kratšiu antológiu moderného politického vtipu –  je však lepšie siahnuť po kánonickom titule Tisíc a jeden vtip Jána L. Kalinu. Hoci publikácia neponúka nijaké zásadne nové teoretické podnety, jej prínos spočíva v systematickom prehľade „praxe“ politického vtipu v konkrétnom časopriestorovom, resp. kultúrno-spoločenskom vymedzení. Folkloristický prístup, ktorý si autorka pre svoj výskum zvolila, umožňuje sledovať politický vtip v jeho sociálnych funkciách, medzi ktoré patrí subverzia oficiálnych naratívov, sprostredkovanie spomienok na dejinné udalosti či postavy alebo symbolické vyjadrenie distribúcie moci. Dôraz sa tu kladie na každodenné fungovanie vtipu medzi ľuďmi, v ústraní ostáva jeho využite v inštitucionalizovanej politike, marketingu či umení. Najzaujímavejšie otázky, ktoré autorka formuluje v kapitole venovanej politickému vtipu v súčasnosti (konkrétne v spätosti so stránkou Zomri) – „Môže komika rovnako ako hoaxy, fake news a konšpiračné teórie, voči ktorým vedie boj na poli kritického myslenia, prispievať k vyhrocovaniu spoločenskej atmosféry?“ –, bohužiaľ, ostávajú nezodpovedané. Ako výhradu voči práci možno formulovať aj spojenie výskumu totožného fenoménu, ale v zásadne odlišných kontextoch (režim KSČ a obdobie od roku 1989 po súčasnosť), do jedného celku: ako organickejšie a funkčnejšie sa javí rozdelenie výskumu politického vtipu na obdobia moderných dejín, s výraznou reguláciou slobody slova (resp. jej úplného potlačenia) približne zodpovedajúce rokom 1939 – 1989, a obdobie s menej výraznou reguláciou slobody slova – od roku 1989 po súčasnosť. Ako totiž v závere konštatuje samotná autorka, „sloboda ventilovať frustrácie z politického diania rôznymi spôsobmi zapríčinila pokles psycho-sociálnej funkcie [politických vtipov]. Zmenil sa návyk ukrývať a hľadať vo vtipoch nevypovedané významy.“ Nijak to však nerelativizuje význam politického vtipu na diskurznom fronte minulosti aj súčasnosti, kde je „civilnou obranou“ voči vážnosti rozličných politických, spoločenských a historických situácií, tú dnešnú nevynímajúc:

„Prezident Klaus se v továrně ptá zaměstnanců:
‚Jak se máte, milí pracující?‘ žertuje pan prezident.
‚Dobře, dobře, pane prezidente,‘ žertují pracující.“

Martin Makara

Eva Šipöczová: „Stretnú sa v lietadle…“. Politický vtip v druhej polovici 20. storočia a v súčasnosti. Praha: Academia, 2022.

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *

Partneri: