Nedokončený portrét ikony

Životopisný komiks o Václavovi Havlovi možno sklame svojou dĺžkou, no nedá sa mu uprieť zaujímavý východiskový bod – spracovanie najnáročnejšieho obdobia života svetoznámeho disidenta, dramatika, bojovníka za ľudské práva a neskoršieho štátnika. Ide o zámer, ktorý si zaslúži pochvalu aj preto, že nám nechce ukazovať iba pozitívne vlastnosti ikonického hrdinu. Naopak, snaží sa zachytiť aj tie problematickejšie.

Václav Havel sa po zverejnení vyhlásenia Charty 77 ocitol vo väzení, kde zápasil s pochybnosťami a vlastnou slabosťou, aby sa napokon v liste adresovanom generálnemu prokurátorovi zaviazal, že sa „zdrží všetkých nelegálnych aktivít“. Tento krok sám vnímal ako podpis zmluvy s diablom a vyčítal si ho ako osobné zlyhanie. Zároveň ho v tom čase trápili aj výčitky svedomia súvisiace s neverou voči manželke Olge.

Dramatická scéna, ktorá skutočne pripomína faustovský príbeh, je však príkladom toho, že komiks zlyháva v rovine príbehu. Autor scenára Michael Žantovský bol zároveň Havlovým priateľom a napísal o ňom rozsiahlu, šesťstostranovú knihu. Nový komiks, ktorý symbolicky vyšiel 17. novembra 2025, však dejovo pôsobí ako výsek z oveľa väčšieho celku a chýba mu priveľa kontextu.

Scéna vo väzení by bola omnoho pôsobivejšia, keby nám Žantovský hrdinu komplexnejšie predstavil. Vďaka detailnejšiemu kontextu by sme rozumeli tomu, z čoho pramení Havlov vnútorný smútok či pochybnosti o samom sebe, alebo by nás k tomu autor scenára aspoň jasnejšie naviedol. Rovnako nedostatočne postupuje aj v dejovej línii súvisiacej s Havlovým osobným životom. Nevera a s ňou spojené dilemy by nás zasiahli hlbšie, keby nám dôkladnejšie predstavil jeho vzťah s Olgou. Platí tiež, že autor si mohol vybrať aj výpovednejšie epizódy z Havlovho detstva, ktoré príbeh otvárajú a uzatvárajú.

Žantovský sa možno spoliehal na to, že českí čitatelia a čitateľky detailne poznajú pozadie Havlovho života a nechcel opakovať známe fakty. Avšak mladším generáciám žijúcim na Slovensku budú tieto súvislosti určite chýbať. V našom prostredí navyše máme aj s čím porovnávať.

Pred viac ako rokom vyšiel v komiksovej podobe príbeh Milana Šimečku s názvom Súdruh disident, ktorý zachytáva životné dilemy podobného hrdinu v rovnakom dejinnom období. A výsledkom je výrazne pôsobivejšie dielo. Bolo rozsiahlejšie a zároveň oveľa sústredenejšie.

Komiks o Havlovi síce predstavuje množstvo postáv z okruhu jeho priateľov – treba dodať, že trefne prostredníctvom ich záznamov v policajných spisoch –, no väčšina z nich sa mihne len v jednom či dvoch paneloch a do deja nijako výraznejšie nezasiahne. Otázkou zostáva, či ide o vedomý edukatívny zámer, alebo sa jednoducho nepodarilo efektívne využiť už aj tak obmedzený priestor?

Úspešnejší než v kresbe osobnosti a vnútorného sveta hlavného hrdinu je komiks vo vykreslení doby. Tragikomicky pôsobí scéna so susedmi, ktorí sa Havlovi po jeho zatknutí vyhýbajú, ako aj výjav z prísne sledovaného pohrebu Jana Patočku. Vizuálna stránka komiksu, ktorej autorkou je Štěpánka Jislová, pôsobí autenticky, avšak miestami – vzhľadom na charakter príbehu – až príliš idylicky. Komiks HAVEL: hrátky s čertem napokon pripomína skôr ochutnávku a funguje ako reklama na oveľa rozsiahlejšiu životopisnú knihu. Alebo by nám autorská dvojica mohla priniesť pokračovanie?

Michael Žantovský a Štěpánka Jislová: HAVEL: hrátky s čertem. Argo, 2025, 144 strán.

Tento text bol podporený finančným príspevkom z Fondu LITA.