Stanoviť si hranice

Aktérstvo básní Michaela Papcuna už v druhej zbierke zdanlivo uniká z reality do fikčného sveta, poskladaného predovšetkým z fragmentov popkultúry, ale i z elementov „starého“ sveta „vysokého“ umenia. Úsilie lyrického subjektu uniknúť je však zobrazené v procese – nikdy nie je zavŕšené, nie je „úspešné“, ako by sme povedali jazykom neskorého kapitalizmu, ktorý je orientovaný na produktivitu jednotlivstva.

Aktérstvo sa teda nevyhnutne pohybuje v rozhraní, s ktorým nedokáže pohnúť. Toto rozhranie je v Papcunovej poetike viditeľné iba cez škáry medzi efektne štylizovanými kulisami onoho vysnívaného sveta (Papcun v debute GHETTO PALM operuje aj s ideou daydreamingu), ktorý je len simulákrom, kópiou bez originálu. A teda nielenže nikdy neexistoval, ale nikdy ani nemôže vzniknúť.

Toto rozhranie, čiže patriarchálny kapitalizmus, je okrem iného aj dôsledkom temného prekrútenia technologického progresu, čo je jasne vyjadrené v citovanom verši. Pôvodný technooptimizmus, na tomto mieste spojený s vesmírnymi pretekmi počas studenej vojny, tu prebujnieva do podoby technofeudalizmu (termín Janisa Varoufakisa), ktorý je výrazom obratu ľudstva smerom ku globálnej dystópii.

Netreba sa tak čudovať Papcunovmu zobrazovaniu nablýskanej neónovej fasády, pretože práve skrz ňu evokuje všemožné dystópie od 451 stupňov Fahrenheita a Orwellovho 1984 až po svet Blade Runnera. Navyše autor správne uchopuje fakt, že ťažiskom tohto posunu smerom k neslobode je internet ako frontová línia hybridnej vojny užívateľstva proti algoritmom postaveným na vzájomnom antagonizovaní ľudského aktérstva a extrahovaní našich dát.

Trefné je aj využitie agresívneho výrazu „dobyť“, pretože technologickí vladári s takmer nekonečnou mocou – napríklad „svätá“ trojica Musk, Zuckerberg, Bezos – sa našich dát, respektíve nášho súkromia, respektíve nás zmocnili násilím. A je nanajvýš tristné, že to zvykneme jazykovo zľahčovať. Paradoxným vyústením prehry v „boji o súkromie“ je nemožnosť ľudskej blízkosti, ktorú Papcun vo svojej zbierke tiež tematizuje. Napokon, práve ľudská blízkosť je nevyhnutným predpokladom a prvým krokom na ceste k zvrhnutiu tejto technofeudalistickej dystópie.

Michael Papcun: UGLY EUROPA. Bratislava, O. z. vlna/drewo a srd, 2025.

Autorstvo tvorí obsah instagramového projektu @instapretacia

Tento text bol podporený finančným príspevkom z Fondu LITA.