Sociálne verzus environmentálne. Veľa politikov a političiek si už na tomto protiklade založilo svoju kampaň. S prechodom na bezuhlíkovú ekonomiku sa má spájať prepúšťanie, rozklad tradičných priemyselných odvetví, úpadok uholných regiónov, zdražovanie pohonných látok a energií. Záujmy pracujúcich a spotrebiteľstva sa opakovane kladú do opozície voči progresívnym zeleným reformám. Na tento rozpor naráža reportáž Magdalény Michlovej, zameraná na regióny uviaznuté v medzičase po uholnej ére a pred zelenou transformáciou. Je pritom stále jasnejšie, že príčiny sociálnych nerovností a systémová deštrukcia prírody majú spoločného menovateľa; že bezohľadnosť neosobných mechanizmov trhu, partokracie a štátnej byrokracie voči základným ľudským potrebám je analogická k ekonomickej bezohľadnosti voči prirodzeným potrebám ekosystémov. Akumulované bohatstvo a plytvanie má svoju odozvu v chudobe, ktorá sa už nedá ľahko geograficky či triedne definovať, prechádza mestom aj vidiekom, rozvíja sa uprostred bohatých metropol, zasahuje nájomníkov, penzistky, študentov, ženy samoživiteľky, nezamestnaných aj pracujúce, marginalizovaných aj stredné triedy. Špecifické dôsledky energetickej krízy na nájomníkov a nájomníčky približuje text Ludmily Böhmovej Kolektivně proti plísni a zimě.
K energeticky chudobným patria aj tí a tie, čo za energie síce pravidelne platia, ale vynakladajú na ne značnú časť svojich príjmov. Práve s komplikáciami spojenými s definovaním, kvantifikovaním a mapovaním energetickej chudoby na Slovensku nás oboznámi text Dušany Dokupilovej. Situáciu v Grécku, tvrdo zasiahnutom ekonomickou krízou a pandémiou, nám priblíži Kyriaki Metaxa.
Vojna na Ukrajine, odstrihnutie sa od ruského plynu, budovanie novej závislosti na importovanom LNG, praktiky autoritárskych režimov disponujúcich fosílnymi zdrojmi, závislosť na jadrovom palive z Ruska, ohrozenie jadrových reaktorov vojnovým konfliktom, to všetko poukazuje na slepú uličku, do ktorej nás priviedla jednostranná a krátkozraká orientácia na fosílne palivá a jadro. Je stále jasnejšie, že budúcnosť patrí komunitnému či individuálnemu, decentralizovanému manažovaniu energie z obnoviteľných zdrojov. Tie umožňujú nezávislosť od nepredvídateľných výkyvov liberalizovaného trhu, ale aj rôznych katastrof, vojen a blackoutov, zabezpečia udržateľnosť, menšie energetické straty, nezávislosť od štátu, dodávateľov aj fosílneho kapitálu. Prechod na obnoviteľné zdroje by mohol znamenať koniec centralizovanej energetickej siete aj koniec monopolu fosílnych gigantov. Energetický manažment by takto malo v rukách samotné spotrebiteľstvo, pričom s tým pôjdu ruka v ruke energetické úspory a aj neustále skloňované zvyšovanie energetickej efektívnosti budov (napríklad zatepľovaním). Možno toto je utopická odpoveď na otázku, čo s energetickou chudobou – prechod k udržateľnej energetickej samospráve. Námietka, že alternatívne zdroje energie nedokážu pokryť rastúcu spotrebu, nie je namieste, pretože všetky environmentálne snahy jasne a dlhodobo artikulujú, že je neprípustné, aby celková spotreba energie ďalej narastala. Predstava, že bez zmeny základného nasmerovania spoločnosti prejdeme na obnoviteľné zdroje, je sama osebe neudržateľná.
Ako kombinovať šetrenie energiou s prechodom na bezuhlíkovú ekonomiku a ako zabezpečiť udržateľnú a dostupnú energiu pre domácnosti, ktoré si ju zatiaľ nemôžu dovoliť? Na tieto otázky hľadá odpoveď Petra Čakovská zo Spoločnosti ochrany spotrebiteľov. Zelená transformácia, ak má byť naozaj efektívna, sa nezaobíde bez zmenšovania celkovej spotreby, ale to môže za istých socioekonomických podmienok znamenať vyhovujúci dostatok a väčšiu kontrolu pre všetkých, na rozdiel od plytvania pre niekoľkých a večnej neistoty pre zvyšok spoločnosti. O spojenie sociálne citlivých a ekologických perspektív sa usiluje úvaha dvoch českých klimatických aktivistiek, Barbory Jelínkovej a Kateřiny Holej. Vyzdvihujú vzájomnú pomoc ako recept na zmiernenie negatívnych dôsledkov energetickej krízy, opierajúc sa o dáta a odborné argumenty, vlastnú skúsenosť z kampaní za spravodlivú transformáciu regiónov, ale najmä o reálnu prácu v teréne.
Zopár riadkov venovaných materiálnym dôsledkom systémových nerovností nás môže vrátiť späť na zem, najmä po minulom čísle rozvíjajúcom intelektuálny odkaz Frankfurtskej školy. Navyše, ako ma upozornila kolegyňa z redakcie, sa týmto vydaním Kapitálu dá perfektne rozkúriť v piecke a pri správnom použití určite spĺňa aj viaceré tepelnoizolačné parametre.
Jakub Huba
Text vznikol v spolupráci s pražskou kanceláriou Heinrich Böll Stiftung
