Primárnou motiváciou pripraviť číslo venované kultúrnym politikám bolo ochromenie, ktoré priniesli kultúre a kreatívnemu priemyslu pandémia a neschopnosť politických elít zabezpečiť rýchlu a efektívnu pomoc. Kapitál je periodikom o kultúre v jej širokom ponímaní, preto sme pred situáciou, ktorá nastala, nechceli zatvárať oči. Články, podcasty či diskusie o situácii v kultúre a umeleckej prevádzke sme vám začali prinášať prakticky od začiatku koronakrízy. Ekonomická paralýza kultúrneho sektora však nebola jediným bolestivým poznaním, ktoré nastolila nová paradigma. S rozčarovaním sme sledovali, čo všetko pandémia obnažila vo vzťahu kultúry a kolektívneho vedomia. Kultúra ako hodnotové jadro demokratickej spoločnosti hrdo hájila svoje miesto, kým povolebnou krajinou lomcovala vlna cynizmu. Základným poznaním preto ostala predovšetkým potreba resuscitovať kultúru ako hodnotové centrum našej spoločnosti. Analýzu skutkovej podstaty stavu kultúry vám v aktuálnom čísle odkryje mozaika textov.

Kurátor a výtvarník Boris Ondreička vo svojej eseji volá po forenzii kultúry. Upozorňovaním na pôvodný koreň tohto slova sa pozornosť snaží obrátiť ku kultúre ako zdroju všetkého, čomu hovoríme civilizované.

Vo svojom zhrňujúcom texte s angažovaným apelom spoluzakladateľ platformy Kultúrna Bratislava (KU.BA) Bohdan Smieška skúma dopady pandémie na tzv. nezriaďovanú kultúru a kritizuje rámce, v ktorých sa pohybuje aj mimo situácie, v ktorej sa momentálne ocitla.

V rozsiahlom rozhovore so šéfkou kultúry na bratislavskom magistráte Zuzanou Ivaškovou sa dočítate o tom, čo znamená plánovanie v kultúre, no aj o samotnom význame kultúrnych politík ako súčasti iných verejných politík.

Režisérka a dramaturgička Maja Hriešik vo svojom článku ponúka vhľad do inštitucionálnej praxe súčasného tanca, jej text však svojím obsahovým zameraním prevyšuje konkrétne odvetie a v mnohom ponúka univerzálnu výpoveď o kríze inštitúcií.

Zamyslenie nad prístupmi ku kultúrnemu aktivizmu a advokácii prostredníctvom spoločných občianskych platforiem pripravil spolukurátor čísla Laco Oravec. Vo svojom komentári na platforme, ktorú mi ponúkol film More hudby – kultúra v čase korony, tematizujem význam a úlohu verejných zdrojov v kultúrnej praxi a snažím sa rozvíjať niektoré tvrdenia, ktoré vo filme odzneli.

Tematická časť ponúka ďalšie texty, ktorými vás chceme pozvať uvažovať o kultúrnych politikách. Veríme, že číslo, ktoré máte možnosť čítať, vám ponúkne hlbší vhľad do širokého rozhrania toho, čím kultúra je. Čím je pre jednotlivca, pre spoločnosť i pre samotných jej aktérov a aktérky. A rovnako veríme, že vám pomôže pochopiť kultúru ako politiku, ktorá predstavuje zložitú sieť nielen symbolických, ale aj systémových súvislostí. Aj pre nás samotných bola príprava čísla vzrušujúcou lekciou dialógu a získavania nových poznaní, ktorú vám chceme tlmočiť v kurátorskej skladbe autorov, autoriek a ich profesionálnych pohľadov. Pretože kultúrny sektor má svojich profesionálov a profesionálky a naša spoločnosť, ktorej vzťah ku kultúre je aj tridsať rokov po Novembri smutne rozpoltený, by mala ich hlas vnímať.

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *

Kapitál, 2021 — projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia