Sankcie voči ruským oligarchom z pohľadu medzinárodného práva
Dňa 24. februára 2022 došlo k útoku ruských ozbrojených síl v Kyjeve, Charkove, Mariupole a Kramatorsku v Ukrajine. Rusko sa tak z pohľadu medzinárodného práva opätovne dopustilo porušenia povinnosti zdržať sa hrozby alebo použitia ozbrojenej sily. Ozbrojený útok na Ukrajinu možno považovať za výsledok dlhodobého plánovania, ktorého dôkazom boli nielen udalosti od roku 2014 na Kryme, ale aj prítomnosť ruských ozbrojených síl na hranici s Ukrajinou od prelomu rokov 2021/2022. Prezident Putin už v decembri vyjadril svoje odhodlanie rozhodovať o politickom a bezpečnostnom smerovaní Ukrajiny a štátov združených v NATO a stanovil podmienky na zaistenie ruskej bezpečnosti pred vplyvom USA a žiadal návrat do stavu pred rokom 1997, keď sa NATO rozšírilo o štrnásť krajín. Oprávnenou reakciou medzinárodného spoločenstva na porušenie zákazu hrozby a použitia ozbrojenej sily zo strany Ruskej federácie tak bolo uvalenie medzinárodných sankcií, ktorých cieľom je izolovať Ruskú federáciu a donútiť ju správať sa v súlade s medzinárodným právom: obnoviť riadne plnenie svojich záväzkov vyplývajúcich z členstva v OSN i zo samotného medzinárodného práva.
Pasivita medzinárodného spoločenstva ako celku, aktivita jednotlivých štátov
Z pravidla zákazu hrozby alebo použitia ozbrojenej sily existujú len dve výnimky, a) kolektívne sankcie Bezpečnostnej rady OSN, b) právo na sebaobranu, ktoré je zároveň možné považovať aj za povolenú odpoveď na samotné porušenie tohto [Read More]
Pre pokračovanie článku, si prosím zakúpte predplatné.
Ak už naše predplatné máte, prihláste sa.
