Filmová prax návratu po vyvlastnení 

Dominika Moravčíková22. júna 2022588
foto: Vizuálne materiály Spoločnosti Jaromíra Krejcara

Poňatie pôdy a koreňov vo filme Ste. Anne

Filmový debut príslušníčky komunity kanadských obyvateľov, ktorí sa identifikujú ako Métisovia (potomkovia zmiešaných partnerstiev medzi pôvodnými obyvateľmi a európskymi prisťahovalcami), predstavuje súbor impresií, útržkov konverzácií a meditačných pasáží, všetko na 16 mm filme so šumom a kazmi, ktoré dodávajú obrazu snovú patinu. Autorka filmu Ste. Anne (2021), Rhayne Vermette, pracuje s médiom filmu voľne a ohmatáva  hranicu filmového diela a videoartu. Dielo s rozobranou formou, ktorá nehľadí na vzorce (ani artovej) kinematografie, napriek problematickej zaraditeľnosti uviedli a ocenili na dôležitých fórach, napríklad na Filmovom festivale v Toronte. Bez oboznámenia sa s kontextom filmu však môže hroziť jeho odsunutie do kategórie okrajovej tvorby aj na prehliadkach arthousových filmov. Na pozadí stojí otázka, ako ponímať tvorbu viazanú na umelecké formy špecifickej komunity v širších súvislostiach kultúrnej prevádzky, ako ju kurátorovať a ako získať kľúče k jej porozumeniu. 

Príslušníci a príslušníčky pôvodného obyvateľstva kontinentu Severnej Ameriky dlho nemali zastúpenie v inštitúciách a médiách, ktoré by dokázali priznane a cielene šíriť ich príbehy. V súčasnosti sú už v umení, literatúre, aj humanitných vedách zastúpení tvorcovia a tvorkyne, vedci a vedkyne používajúci adjektívum „indigenous“ (teda s identitou príslušnosti k pôvodnému obyvateľstvu), ktoré im umožňuje situovať nielen [Read More]

Pre pokračovanie článku, si prosím zakúpte predplatné.
Ak už naše predplatné máte, prihláste sa.

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *

Partneri:

Pre pokračovanie článku, si prosím zakúpte predplatné.
Ak už naše predplatné máte, prihláste sa.