Avantgardná hudba chce rozširovať spôsoby, akými poslucháčky vnímajú hudbu ako takú a ako nad ňou premýšľajú. Preto ich musí, pochopiteľne, najprv vyviesť z miery. Vyvinula na to viacero taktík využívaných v rámci kompozície, kde najzákladnejšími sú saturácia a redukcia. Zahltenie alebo mlčanie. Taká hudba zámerne hovorí buď priveľa, alebo primálo, a poslucháčku buď dezorientuje, alebo ju oberá o akékoľvek záchytné body.
Náročnejšou taktikou je abstrakcia. Má čosi spoločné s redukciou, no cieľom abstrakcie nie je len ponechať poslucháčku visieť neukotvene vo vzduchu, ale odstraňovaním známych postupov sa prebojovať k zvuku ako, takpovediac, k základnej nesformovanej matérii, z ktorej akoby hudba ešte len mohla vzniknúť.
Náročnosť tejto úlohy je zachytená paradoxnými vyjadreniami, keď skladateľky a skladatelia hovoria o abstraktných skladbách ako o „priestore“, po ktorom sa poslucháčky rozhliadajú. Vieme predsa, že najzákladnejšou vlastnosťou hudby je to, že sa deje. Ako sa vôbec dajú z hudobných diel spraviť priestory, ktoré sa nedejú, ako jednoducho sú?
Odpoveď dáva Izraelčanka Chaya Czernowin, ktorá je majsterkou abstrakcie a jednou z najpozoruhodnejších súčasných skladateliek. A málokde odpovedá lepšie ako na albume Hidden, ktorý okrem ústredného elektroakustického sláčikového kvartetu s rovnakým názvom obsahuje aj sólo vokálnu skladbu Adiantum Capillus-Veneris.
Speváčkou je v nej Inbal Hever, no táto „štúdia krehkosti“ pozostáva zo spevu len minimálne: v prvom rade je tvorená ostentatívnym, sústredeným dýchaním. Czernowin však hlas neobnažuje na tieto základné biologické procesy preto, aby objavila nejakú prvotnú expresiu. Naopak, skladba je maximálne kontrolovaná a výraz akoby z nej celý čas len mohol vyvstať. Hever dodáva, že hlasné a zámerné dýchanie pred publikom vytvára pocit známosti, ale zároveň sa cíti nechránená a zraniteľná. „Nemôžete sa skryť za svojím hlasom.“
Už rušnejšia skladba Hidden sa takisto snaží odhaliť akúsi prvotnú a za normálnych okolností skrytú hmotu. Izolované gestá sláčikových nástrojov sú tu roztrúsené na hutných elektroakustických plochách a Czernowin počas takmer štyridsiatich piatich minút pomaly a niekedy až neznesiteľne trpezlivo vytvára priestor, ktorý je spočiatku mätúci, no v ktorom napokon rady pobudneme. Aj keď sa nevyhnutne nič nedeje a nič neplynie. Pretože možnosti, ktoré abstrakcia otvára, sú fascinujúce.
Chaya Czernowin: Hidden (Inbal Hever / JACK Quartet). Wergo, 2017.
Michal Lipták
