Je súčasná rakúska dráma naozaj súčasná?

Johann Matias Kovács14. júla 2021201

Hneď na úvod by som veľmi rád zdôraznil príťažlivý vizuál edície Nová dráma, ktorá síce vychádza už nejaký ten piatok, ale v rámci vydavateľskej činnosti Divadelného ústavu ide o svetlú výnimku (pri iných knihách, ktoré vydávajú, si spomeniem na môj zväzok Súčasnej bulharskej drámy. A poviem vám, Freddy Krueger tej knihe nezávidí, ako vyzerá).

Divadelný ústav už roky, naozaj dlhé roky, prináša zborníky svetovej drámy. Tradícia v inscenovaní rakúskych drám na Slovensku nie je až taká bohatá. Taký Hermann Bahr sa naposledy inscenoval v roku 1923. Naopak, Elfriede Jelinek môžu slovenskí diváci a diváčky poznať z viacerých divadiel, vrátane našej prvej scény a Štúdia 12. A pokračovať v menovaní môžeme aj s Thomasom Bernhardom, Wernerom Schwabom, či Petrom Handkem.

V tomto roku ku všetkým zborníkom z Divadelného ústavu pribudla aj Rakúska dráma. Nájdeme v nej tri hry od popredných rakúskych postmoderných dramatikov a dramatičky – Ewalda Palmetshofera, Ferdinanda Schmalza a Miroslavy Svolikovej. Ich diela u našich západných susedov spôsobili začiatok novej éry v postdramatickom divadle. To znie veľmi lákavo a navyše, keď k tomu ešte pridáme citát z úvodu knihy od Hilde Haider-Pregler: „Ich texty sú starostlivo vypracované umelecké artefakty, ktoré estetickým spôsobom narušujú normatívnosť a nevyhýbajú sa ani prekvapujúcim metaforám a slovným hrám.” (str. 7): jednoducho, máme sa na čo tešiť.

Prvá hra v zborníku nevydatá od vyštudovaného teológa Ewalda Palmetshofera ponúka to, čo sa len ťažko dá nájsť – kvalitnú hru vyslovene iba pre ženy a dokonca minimálne pre štyri. Každý, kto sa s touto situáciou už raz vo svojom súbore stretol, ocení najmä tento fakt. Okrem formálnej záležitosti osobne dávam do popredia tému a jej prevedenie. Z hry na nás číha nacistická minulosť Rakúska a jeho spoluvina. Vďaka spomínanému obsadeniu máme na hlavnú tému rôzne uhly pohľadu – tri generácie žien.

Druhá hra od Ferdinanda Schmalza pán hocikto (zomiera) vznikla ako nové spracovanie takmer storočného textu, ktorý je podľa Schmalzových slov „národná sviatosť” (str. 14). Schmalz vo svojej verzii hovorí o tom, že víťazov a porazených určuje moc peňazí.

„Schmalzova centrálna otázka, ako sa človek pozerá spätne na svoj život pod hrozbou skorej smrti, je stále aktuálna.” (str. 14)

A na záver tu máme dcéru Slovákov – Miroslavu Svolikovu s jej veršovanou hrou európin útek do európy. Hra o začiatkoch európskych dejín sa vďaka Svolikovej stáva „ironicko-grotesknou fraškou. Jej vybrúsený hudobno-lyrický jazyk nepohrdne každodennými frázami ani slovnými hračkami.” (str. 18)

Po prečítaní všetkých spomínaných diel môžem s pokojom Rakúšana jednoslovne odpovedať na otázku v nadpise – áno. Rakúska dráma ponúka tri rôzne optiky na dnešnú spoločnosť a vďaka výborným prekladom (M. Vannayová, A. Zmeček, L. Šimon a A. Bžoch) si tieto názory, dúfam, čoskoro pozrieme aj na doskách slovenských divadiel.

Rakúska dráma. Divadelný ústav, 2021.

Johann Matias Kovács

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *