2019 11 PostsocializmusNormostranový KapitálSpisovateľ, zoon politikon

Tomáš Hučko11. novembra 2019199

 

 

Nahliadať na pozíciu spisovateľa v širších spoločenských a politických kontextoch je kvôli jej šírke a množstvu podôb nevďačná úloha. Zostavovateľ zbierky textov o tejto téme môže ľahko skĺznuť do prílišnej vágnosti alebo naopak nekonzistentnej rozmanitosti. Editori publikácie Spisovateľ ako sociálna rola, Vladimír Barborík a Radoslav Passia to vyriešili elegantne: všetky texty prepojili jednou metodológiou a s ňou súvisiacou terminológiou. Tá vychádza z teórie Pierra Bourdieua, ktorú predstavil v knihe Pravidlá umenia. Vznik a štruktúra literárneho poľa (odkaz na tohto autora a dielo sa vyskytujú snáď v každej z deviatich štúdií tohto zborníka). Tá skúma vzťah medzi konkrétnym biografickým rozmerom autora a jeho zasadením do literárneho poľa. V ňom obsadzuje už existujúcu pozíciu, resp. vytvára novú, a z nej komunikuje s inými spoločenskými poľami.

 

V takto nastavenom rámci sa potom dá pracovať aj s rozmanitosťou, spracovať rôzne obdobia, osobnosti a postupy. Preto nepôsobí rušivo, že kniha začína štúdiou Józsefa Demmela o slovensko-maďarských vzťahoch v devätnástom storočí, pokračuje textami, ktoré predstavujú svoje tézy na príklade jednotlivých autorov (Janko Alexy, Laco Novomeský, Dominik Tatarka, Jaromír Šavrda) a končí esejami o možnostiach a limitoch menšinových autorov či prezentáciou autorov na sociálnych sieťach. Jazyk, rozsah i kvalita príspevkov sa text od textu trochu mení, niektoré sú prístupnejšie aj širšiemu publiku, iné sa držia pomerne pevného akademického žargónu a kompozície. Žiaden však výrazne nezaostáva za ostatnými a niektoré je naozaj radosť čítať (Masaryk, Barborík, Holeček).

 

Spôsob, akým sú texty prepojené, sa ale ukazuje aj ako jeden z nedostatkov knihy – po čase začne byť trochu otravné čítať v každom príspevku rovnaké či veľmi obdobné citáty z Pierra Bourdieua. Nie som si istý, ako z toho vykorčuľovať, možno by sa to dalo eliminovať dôkladnejšou editáciou textov.

 

I keď to je priznane iba moje vlastné hodnotové nastavenie, v knihe mi chýbal aj rozbor radikálnejších pozícií na slovenskom či českom literárnom a politickom poli, spojených napr. s protestom či provokáciou, alebo iniciatívy, ktoré smerujú dovnútra literárneho poľa a jeho aktérov veľmi kriticky prepájajú s poľom spoločenským, ekonomickým či politickým (v tomto prípade som si spomenul na úderné aktivity autorov združených okolo časopisu Kloaka). Napriek tomu je publikácia v podobe, pre ktorú sa jej zostavovatelia rozhodli, rozhodne prínosom nielen do literárneho diskurzu a určite stojí za prečítanie.

 

Vladimír Barborík, Radoslav Passia a kol.: Spisovateľ ako sociálna rola. Bratislava: VEDA, 2018.

 

 

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *