Šikana kritických intelektuálov je neprijateľným útokom na princípy slobodnej spoločnosti
Návrat strany Smer-SD k moci charakterizuje okrem útoku na právnu kultúru a princípy parlamentnej diskusie aj bezprecedentný atak na konkrétne médiá, kritických intelektuálov a žurnalistov. Začal sa prakticky ihneď po nástupe novej vlády, ktorá médiá ako SME, Denník N, Aktuality a Markízu označila za „nepriateľské“ a vyvrcholil v posledných dňoch nahranou konfrontáciou Mariána Leška a trestným oznámením za hanobenie národa a rasy na Martina M. Šimečku. Dopustiť sa ho mal výrokom, že Fico je premiérom „zbabelého národa, ktorý nikdy nebojoval“. Paralelne prebieha zo strany partie „smeráckych vlkov“ Erika Kaliňáka, Juraja Gedru a Richarda Glücka, ale aj ministerstva kultúry, pokus o škandalizáciu Nadácie Milana Šimečku, ktorá nesie meno Šimečkovho otca, jedného z najvýraznejších intelektuálov československého disentu.
S Martinom M. Šimečkom (či Mariánom Leškom, Petrom Bárdym a ďalšími novinármi a novinárkami, ktoré si súčasná garnitúra vzala za cieľ) možno nesúhlasiť a možno ich výroky kritizovať – kritika a polemika sú kľúčovými procesmi, ktoré utvárajú kultivovanú diskusiu slobodnej spoločnosti. Snaha o kriminalizáciu a zastrašovanie za plne legitímne vyjadrenia a interpretácie, ktorú predvádza dnešná garnitúra, je však absolútne neakceptovateľným zásahom do kultúry slovenského verejného priestoru. Je povinnosťou každého, kto na tomto priestore participuje, tieto kroky pomenovať a jednoznačne odmietnuť.
Trestné oznámenia, osobné konfrontácie či snaha škandalizovať finančné pozadie Nadácie Milana Šimečku nie sú len zastrašovaním. Sú súčasťou politiky, ktorá svojvoľne vytypované osobnosti, kategórie občanov a inštitúcie prezentuje ako škodcov, prisatých na čistom tele národa, a ich smerom kanalizuje hnev, nahromadený v spoločnosti. Ide o snahu ponížiť a dehumanizovať tých, ktorí si ako intelektuálky a intelektuáli či žurnalisti a žurnalistky plnia svoju úlohu a kriticky vstupujú do verejného priestoru, aby ho v konečnom dôsledku kultivovali. Tieto pokusy, ako vystrihnuté z učebnice praktík autoritárskych režimov, sú len biednym pokusom zaplniť prázdne miesto po neexistujúcej ideológii a ich stopa zostáva na každom, kto so súčasnou garnitúrou spojil svoju politickú cestu.
Popisovať Slovenky a Slovákov ako zbabelý národ je nepochybne paušalizujúce. V prípade niektorých sa to však javí adekvátne. Nástup súčasnej vlády, zdá sa, vytvoril nový priestor práve pre nich – pre malých ľudí, ktorí neuniesli veľkosť vlastného ega, pre rozhnevaných a zatrpknutých, ktorí tak dlho čakali, kým ich niekto konečne bude potrebovať. Netreba im ustupovať a netreba mlčať, aby azda nevznikol dojem, že to, ako dnes jednajú, je v slobodnej spoločnosti prijateľné.
Autor je sociológ
