V roku 2019 získala prestížnu Bookerovu cenu prvýkrát v histórii žena tmavej pleti. Spisovateľka, aktivistka, vysokoškolská pedagogička či divadelníčka, pohybujúca sa na britskej kultúrnej a literárnej scéne už niekoľko desaťročí. Bernardine Evaristo, rodáčka z Veľkej Británie, ktorej korene však siahajú omnoho hlbšie – od Nigérie cez Brazíliu až po Írsko a Nemecko. Kultúrnou diverzitou, odrážajúcou sa v celej jej tvorbe, vdýchla život aj svojmu ocenenému dielu situovanému do Anglicka.
Rozsiahly román Dievča, žena, iné je koncipovaný z viacerých nosných častí. Dvanásť mien v názvoch jednotlivých kapitol sa stáva indíciou toho, že každá kapitola má ambíciu sústrediť sa na konkrétnu postavu a nazerať na opisované udalosti z jej vlastnej perspektívy. Takýto koncept zároveň indikuje, že na úrovni celého diela môžeme hovoriť o tzv. decentralizácii hlavnej postavy, čo znamená, že v rámci románu sa postavy stávajú vzájomne rovnocennými. Pomyselným centrom sú všetky, no len vo vnútri „vlastných“, prislúchajúcich kapitol. Príbehy však nie sú vzájomne nezávislé a izolované, práve naopak, sú synergické. Trajektórie životov postáv sa totiž v rozličných bodoch pretínajú. Hlavným dôvodom sú ich spletité vzťahy, ide (najmä) o ženy, ktoré sú zároveň priateľky či kolegyne, učiteľky a ich študentky, partnerky, dokonca prababky a pravnučky, no asi najčastejšie matky a dcéry.
Konzekvenciou takýchto väzieb je jednak to, že jednotlivé postavy, resp. fázy či [Read More]
Pre pokračovanie článku, si prosím zakúpte predplatné.
Ak už naše predplatné máte, prihláste sa.
