Nie je to čudné, že antikomunizmus prežil pád historického komunizmu? Očividne zohráva významnú úlohu v ideologickej reprodukcii postkomunistickej reality. Ale akú úlohu presne? Zabraňuje prípadnému návratu komunistických zombies? Alebo nás skôr utvrdzuje v presvedčení, že žiadne ohrozenie existujúceho poriadku nemôže prísť z budúcnosti a že neexistuje vôbec nijaká možnosť náhlej zmeny alebo mutácie dejín, skrátka, že idea Revolúcie je mŕtva. Prednáška sa venuje rétorike antikomunizmu a jej performatívnym účinkom na našu historickú skúsenosť. Zaoberá sa kultúrnym prekladom sociálnych konfliktov a novou geopolitickou mapou sveta, ktorú vytvorila, konkrétne vznikom nových normatívnych identitárnych blokov. A takisto sa pokúša hľadať odpoveď na otázku, prečo postkomunistická transformácia vyúsťuje do vojny.
Boris Buden je spisovateľ, kultúrny teoretik a prekladateľ pôsobiaci v Berlíne. Narodil sa v bývalej Juhoslávii, vyštudoval filozofiu v Záhrebe a doktorát z kultúrológie získal na Humboldtovej univerzite v Berlíne. Od začiatku 80. rokov Buden publikuje eseje a knihy v chorvátčine, nemčine a angličtine, venované kritickej a kultúrnej teórii, psychoanalýze, politike a súčasnému umeniu. Vyučuje na univerzitách v Európe a prednáša po celom svete. Nedávno vyšla jeho publikácia Transition to Nowhere: Art in History After 1989 (Prechod do Nikam: Umenie v dejinách po roku 1989), Berlín 2020.
Prednáška je súčasťou podujatia L*st, after all, ktoré z verejných zdrojov podporili Fond na podporu umenia, Nadácia mesta Bratislavy a Friedrich-Ebert-Stiftung so zastúpením v Bratislave.
