2019 05 OdboryKultúrny KapitálKultúrnej Bratislavy príhody a skúsenosti

Bohdan Smieška10. mája 2019594

Na úvod sa vráťme o osem rokov naspäť v čase. Vo februári 2011 zverejnila iniciatívna skupina z prostredia bratislavskej nezávislej kultúrnej scény otvorený list s názvom Kreatívna Bratislava – Výzva na zásadné prehodnotenie kultúrnej politiky mesta.

Výzva bola adresovaná vtedajšiemu primátorovi a zastupiteľstvu hlavného mesta a kriticky pomenúvala pretrvávanie zastaraného a nefunkčného systému podpory kultúry, ktorý ignoroval aktivity zamerané na tvorbu drobnej kultúrnej infraštruktúry, neposkytoval takmer žiadnu podporu novým centrám súčasnej kultúry, ktoré sú mimo zriaďovateľskej pôsobnosti mesta, kraja či štátu, profesionálnym umeleckým združeniam, festivalom ani komunitným aktivitám s umeleckým presahom a podobne. Otvorený list kritizoval aj pomýlené presvedčenie, že kultúra dokáže fungovať zadarmo, bez podpory a záujmu mesta. Iniciátorky a iniciátori ponúkli návrhy riešení, ktorých cieľom bolo vytvoriť priaznivejšie podmienky na rozvoj kultúrneho sektora v meste – zásadne prehodnotiť vlastné kultúrne aktivity mesta z hľadiska ich efektvity a spoločenského prínosu, zásadne navýšiť objem grantovej podpory, zrevidovať štruktúru grantového systému, sprehľadniť proces prideľovania prostriedkov a vytvoriť koncepciu udržateľnej kultúrnej politiky, ktorá by brala do úvahy existenciu, prínosy a predovšetkým potreby subjektov mimo zriaďovateľskej pôsobnosti mesta, kraja či štátu, ktoré nevznikli s cieľom zisku.

Napriek tomu, že sa k otvorenému listu svojím podpisom prihlásilo viac ako šesťsto signatárov a signatárok, po jeho publikovaní nenasledovali žiadne ďalšie zdola organizované aktivity, ktoré by pokračovali vo vytváraní občianskeho tlaku na systémové zmeny vo vnímaní a financovaní kultúry na mestskej úrovni. Najmä z tohto dôvodu sa počas nasledujúcich štyroch rokov žiadne zásadné zmeny na úrovni samosprávy ani neuskutočnili.

V januári roku 2015 preto z iniciatívy A4 – asociácie združení pre súčasnú kultúru (jej zástupcovia stáli už za výzvou z roku 2011) vzniká občianska neformálna platforma s názvom KU.BA – Kultúrna Bratislava. Na svojom ustanovujúcom stretnutí v A4, v budove YMCA, sa viac ako päťdesiat účastníčok a účastníkov z prostredia kultúrnych a umeleckých iniciatív či nezávislých profesionálov pôsobiacich v oblasti živej kultúry na území Bratislavy dohodlo na spoločných základných cieľoch: aktívne prepojiť aktérov pôsobiacich mimo zriaďovateľskej pôsobnosti štátu či samosprávy, rozvíjať vzájomnú spoluprácu, nachádzať a obhajovať spoločné záujmy v oblasti zlepšovania podmienok na pôsobenie a rozvoj občianskych kultúrnych aktivít v hlavnom meste. Ďalším spoločne artikulovaným zámerom bolo zlepšenie informovania verejnosti o význame a spoločenskom prínose nezávislej kultúrnej scény a ambícia aktívne ovplyvňovať vznik verejných politík v oblasti rozvoja kultúry.

Zorganizovať sa!

Ak porovnáme vznik a ďalšie účinkovanie platformy KU.BA s otvoreným listom z roku 2011, zásadný rozdiel spočíva v zmene prístupu. Namiesto formulovania ďalšieho stanoviska a uchádzania sa o podporu sympatizantov získavaním podpisov bolo prijaté kolektívne rozhodnutie o prepojení a organizovaní sa väčšej skupiny, s dôrazom na lepšie porozumenie tomu, čo spoločný záujem tvorí a aké aktivity sú potrebné na dosiahnutie zmeny. Takýto prístup vyžadoval vytvorenie elementárnej organizačnej a technickej základne, ktorá umožnila pravidelné stretávanie, diskusie, systematické mapovanie problémov a potrieb zainteresovaných subjektov a poskytla priestor na spoločné plánovanie krokov na získavanie širšej podpory pre diskutované návrhy riešení.

Za zmienku stojí konštatovanie, že vybudovanie fungujúcich kapacít na systematické organizovanie sa a advokovanie za spoločný záujem by v prostredí nezávislej kultúry veľmi pravdepodobne nebolo možné, keby nebolo finančnej pomoci (verejné zdroje z Finančného mechanizmu EHP), ktorá tomuto úsiliu poskytla počas obdobia skoro troch rokov potrebnú podporu. Každý, kto sa aspoň trochu orientuje v inštitucionálnom rámci fungovania nezávislej kultúry, veľmi dobre vie, že nájsť voľnú kapacitu na akúkoľvek činnosť, ktorá presahuje samotný predmet umeleckých a kultúrnych aktivít, je veľmi náročné. Je skôr pravidlom než výnimkou, že aktéri a aktérky pôsobiace na scéne nezávislej kultúry sú vystavené náročným životným podmienkam, ekonomickej neistote a často aj prekérnym pracovným podmienkam. Vzhľadom na systém financovania, čiže faktickú odkázanosť subjektov z prostredia nekomerčnej kultúry na nestabilné a podfinancované grantové mechanizmy, nie je prekvapením, že mnohé umelkyne, umelci, rovnako ako kurátori, dramaturgičky či organizátori kultúrnych podujatí sa ocitajú na hrane prežitia a z tohto dôvodu sú nezriedka nútení mať popri vlastnej umeleckej alebo kultúrno-organizačnej činnosti ďalšie úväzky alebo záväzky, aby sa neprepadli sociálnou sieťou nižšie. Na rozdiel od kultúrnych inštitúcií zriadených mestom, krajom alebo štátom, ktoré sú vo vnímaní väčšiny politickej scény aj tvorcov verejných politík stále jedinými oficiálnymi a profesionálnymi nositeľmi kultúry a umenia, si subjekty pôsobiace na nezávislej scéne – profesionálne fungujúce malé divadlá, galérie, kultúrne centrá a podobne – nemôžu dovoliť vytvárať riadne pracovné miesta a vyplácať čo i len minimálne mzdy. A väčšina individuálnych aktérok a aktérov v tomto sektore je samostatne zárobkovo činnými osobami – teda podnikateľkami a podnikateľmi s nekomerčným tovarom (sic!).   

Posun k lepšiemu

Platforme KU.BA sa počas približne štyroch rokov existencie podarilo predovšetkým lepšie prepojiť aktérov na nekomerčnej umeleckej scéne a vytvoriť nový charakter spolupráce. Vďaka priebežnému mapovaniu problémov, potrieb a prínosov, ktorými jednotlivé subjekty disponujú, sa podarilo vytvoriť komplexnejší obraz o stave tejto časti kultúrneho sektora v Bratislave. Lepšie poznanie stavu zároveň umožnilo zástupcom platformy presadzovať také systémové návrhy v oblasti verejných politík, ktoré môžu mať potenciálne výraznejší dopad na celkové nastavenie prevádzky kultúry a umenia v budúcnosti. V tejto súvislosti bol najvýznamnejším aktom vznik komplexnej stratégie rozvoja kultúry na Bratislavskom samosprávnom kraji, ktorej súčasťou bolo aj vytvorenie dotačnej schémy na podporu kultúry od roku 2016, s dovtedy absolútne nevídanou výškou alokácie v objeme takmer milión eur. Zástupkyne a zástupcovia kolektívnej platformy KU.BA tak priniesli do návrhu stratégie, ako i do návrhu základného dizajnu dotačnej schémy kľúčové odporúčania, z ktorých drvivú väčšinu zapracovali a prijali. Ak vezmeme do úvahy, že medzičasom vznikol na národnej úrovni aj Fond na podporu umenia a mnohé pozitívne atribúty jeho fungovania sa premietli aj do krajskej dotačnej schémy, v porovnaní s predchádzajúcim stavom sa dá hovoriť o veľkom posune vo financovaní nezávislej nekomerčnej kultúry.

Ak sa platforme KU.BA podarilo vďaka dobrej spolupráci s Bratislavským samosprávnym krajom presadiť pozitívne zmeny v prospech nezriaďovanej kultúry na krajskej úrovni, v prípade mestskej úrovne to v predošlom období neplatilo. Napriek systematickému úsiliu v podobe organizovania série pracovných stretnutí, seminárov, workshopov s medzinárodnou účasťou, vypracovaním podkladov k tvorbe mestskej koncepcie rozvoja kultúry a podobne sa platforme v očiach vtedajšej reprezentácie magistrátu nepodarilo etablovať na úroveň relevantného politického partnera. Aktuálne volebné obdobie v komunále by však mohlo priniesť nové príležitosti na nadviazanie partnerského dialógu.

Pracovať na zmene

Z pohľadu autora tohto textu, ktorý stál spolu s ďalšími ľuďmi pri vzniku platformy KU.BA a plnil aj funkciu jej koordinátora, sú namiesto podrobného popisovania jej činnosti skôr hodné povšimnutia iné aspekty jej existencie a námety na premýšľanie o tom, na čo by sa platforma mala zamerať v budúcnosti. Vyššie ste si prečítali o zložitom postavení neziskových nezriaďovaných subjektov a jednotlivcov na kultúrnej a umeleckej scéne, avšak za kľúčový obrat v tomto príbehu považujeme istú vnútornú transformáciu. Máme na mysli obrat mnohých aktérov od triviálnej – hoci spoločensko-politickými okolnosťami vynútenej – súťaživosti vzájomných konkurentov o zdroje v podobe grantových schém (akokoľvek, stále nedostatočných) k reálnej spolupráci, spolupatričnosti a obhajobe spoločných záujmov. Dôsledkom širšej spolupráce je na jednej strane istá forma emancipácie nezávislého kultúrneho sektora a na druhej strane vznik kolektívnej entity, ktorá začala byť vnímaná ako politický aktér. Sme presvedčení, že bojovať iba za vytvorenie ďalších dotačných schém a vyšších grantov nestačí. Dotácie z verejných zdrojov na regionálnej či miestnej úrovni možno dokážu pokryť náklady na neperiodické aktivity a podporiť rozmanitosť lokálnych kultúrnych a umeleckých prejavov, ale nikdy ich nebude dostatok na to, aby zabezpečili základný rozvoj a v najlepšom zmysle slova inštitucionálnu udržateľnosť fungovania nekomerčného kultúrneho sektora. Je potrebné sústavne podkopávať vnímanie súčasného inštitucionálneho rámca fungovania kultúry ako nemenného zabetónovaného stavu, odmietať zničujúcu a nikam nevedúcu súťaživosť o mizivé zdroje, prekonať antagonistické rozdeľovanie kultúry na oficiálnu (teda zriaďovanú, ktorá, mimochodom, tiež trpí podfinancovanosťou) a neoficiálnu (nezriaďovanú, pre ktorú zas tento status automaticky nezabezpečuje vysoké umelecké atribúty), rovnako treba odmietnuť tlaky na ekonomizáciu a komodifikáciu umenia a kultúry a spoločne odvážnejšie premýšľať nad zmenami na komplexnej úrovni a vo väčšom meradle. Rovnako je potrebné venovať sústavnú pozornosť vnútornej demokratickej štruktúre platformy, udržať ju permanentne otvorenú pre všetkých, ktorí sa chcú do jej činnosti zapojiť. Tak ako to bolo doposiaľ. A napokon, napriek často prekérnym podmienkam pre prácu v priestore nekomerčnej kultúry, väčšina ľudí v nej disponuje na rozdiel od iných znevýhodných skupín dostatočne silným kultúrnym a sociálnym kapitálom, ktorý dokáže zabrániť ich individuálnemu prepadu. Citlivosť voči celkovému spoločensko-politickému kontextu, potrebám iných znevýhodnených a ohrozených spoločenských skupín a solidárne zapojenie sa do presadzovania ich práv by sa malo tiež stať prirodzenou súčasťou agendy platformy, ako je KU.BA. Ak sa totiž niekto v očiach iných stane politickým aktérom, preberá zodpovednosť za porozumenie širším spoločenským súvislostiam a vzťahom. V opačnom prípade by namiesto svojho vnútorného rozvoja do podoby emancipovaného, demokratického a občianskeho subjektu zotrvávala na nudných pozíciách úzkej záujmovej skupiny, nech by boli jej požiadavky akokoľvek legitímne.

Autor je konzultant pri tvorbe participatívnych verejných politík. Angažuje sa v platforme KU.BA

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *

Kapitál, 2021 — projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia