Majetkové právo, rasa a kolonializmus
Prístup k pôde a právo na jej vlastníctvo je zásadnou podmienkou na prežitie komunít a rozvoj krajín. Napriek tomu, že africké štáty nadobudli nezávislosť desiatky rokov dozadu, pôda zostáva nevyriešenou otázkou, čo môžeme vidieť na príklade Namíbie.
Okrem toho, že Afrika je druhým najväčším a najobývanejším kontinentom, nachádza sa tu veľké množstvo prírodného bohatstva, vrátane 60 % svetovej neobrábanej ornej pôdy (podľa Svetového ekonomického fóra). Vykorisťovanie tohto kontinentu začalo „objaviteľstvom“ a otrokárstvom v pätnástom storočí, čo vyústilo do najintenzívnejšieho obdobia obsadzovania pôdy v osemdesiatych rokoch devätnásteho storočia. Napriek dekolonizácii v dvadsiatom storočí môžeme dodnes pozorovať dôsledky európskej nadvlády vo forme prežitkov starých režimov a neokolonializmu.
V súčasnosti je v Afrike prítomných niekoľko druhov právnych systémov, ktoré majú v štátoch rôzny vplyv. Vo všeobecnosti sa rozdeľujú právne tradície na tzv. zvykové (alebo obyčajové) právo, ktoré zahŕňa najmä to v Anglicku a Walese, a civilné (alebo občianske) právo, ktoré pozorujeme v kontinentálnej Európe. Okrem týchto dvoch tradícií sa v Afrike nachádza aj právo založené na náboženstve (konkrétne islamské) a tradičné africké právo, ktoré sa dá považovať za odnož zvykového.
Vplyvy viacerých tradícií vytvárajú často zmiešané právne systémy, do ktorých zaraďujeme väčšinu afrických krajín. [Read More]
Pre pokračovanie článku, si prosím zakúpte predplatné.
Ak už naše predplatné máte, prihláste sa.
