2019 01 NezostarnešSociologický KapitálFolklór, aktívni seniori či ageizmus na Slovensku?

Avatar Zuzana Beňušková9. januára 2019175
Na Slovensku sa s folklórom často spájajú slová mladosť a krása. Keď zadáme do internetového vyhľadávača slová folklór a mladosť, objavia sa na Slovensku minimálne tri folklórne zoskupenia: folklórny súbor v Banskej Bystrici, folklórny súbor v Dubnici nad Váhom a folklórna skupina zo Šenkvíc. Nie náhodou umelecký súbor Lúčnica nazval program k 60. výročiu svojho vzniku Mladosť a krása. Tieto prívlastky si vyslúžili najmä temperamentné ľudové tance, ktoré sú úspešným vývozným artiklom Slovenska do zahraničia. Mení sa to nejako v období, keď obyvateľstvo starne? Patrí folklór len mladosti? Sú seniori pasívni diváci diania na poli folklóru? Ako je to v meste a ako na vidieku? Prejavuje sa aj v tejto oblasti ageizmus?  

 

Východiskom tejto úvahy je výskum kultúrno-spoločenského života v obciach troch okresov Slovenska a v dedinách, ktoré získali prvenstvo v súťaži Dedina roka (projekt APVV), ako aj pozorovanie seniorského folklórneho hnutia po roku 2000.

Pod pojmom seniori sa v tomto prípade skrývajú dve skupiny: ľudia v dôchodkovom veku (podľa veku a sociálnej pozície je to relatívne, o tejto skupine budeme hovoriť v prípade vidieka) a tanečníci vo folklórnych súboroch vo veku od štyridsať rokov. Toto vymedzenie je blízke športovému vymedzovaniu kategórie starších: v tenise je to napr. tridsaťpäť rokov, v golfe päťdesiat, v niektorých športoch nazývajú seniormi všetkých nad dvadsaťjeden rokov ako opozitum juniorov. Vo folklórnom hnutí na Slovensku sa vek nekontroluje, ide vo všeobecnosti o členov folklórneho súboru, ktorý nie je mládežnícky. Donedávna totiž iné ako mládežnícke ani neexistovali.

 

Seniori na vidieku

Prieskum aktivít seniorov na vidieku, ktorý som realizovala v rokoch 2015 – 2016 v obciach nad 500 obyvateľov v okresoch Detva, Námestovo a Ružomberok, poukazuje na zaujímavé trendy. Takmer v každej obci funguje organizácia Jednota dôchodcov Slovenska. Ukázalo sa, že na rozdiel od minulosti, keď seniori očakávali pomoc od obce a organizovali podujatia sami pre seba, sa v súčasnosti snažia byť skôr užitoční pre obec. Popri rôznych environmentálnych a edukatívnych dobrovoľníckych aktivitách spolupracujú pri organizovaní kultúrnych podujatí. Išlo najmä o zábavy na Katarínu a fašiangy, fašiangové obchôdzky po dedine a spoluprácu na gastronomickom zabezpečení rôznych podujatí v obci. Aktívni sú aj v cirkevných združeniach. Seniori sú spravidla aktívnymi členmi folklórnych zoskupení a vystupujú aj mimo vlastnej obce. Tieto skúsenosti sa potvrdili aj počas druhého etnologického výskumu v obciach, ktoré zvíťazili v súťaži o Dedinu roka a Slovensko reprezentovali na európskej súťaži Európska cena obnovy dediny. Víťazné obce preukázali najkomplexnejšie kvality, ktoré dosahujú využitím svojho kultúrneho aj sociálneho kapitálu. Práve jeho súčasťou sú vo väčšine z nich aj seniori a práve aj cez folklórne aktivity sa stmeľujú a fungujú prospešne pre obec.

Pre pokračovanie článku a pre prístup do archívu, si prosím zakúpte ročné predplatné. Ďakujeme a prajeme dobré čítanie.

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *