Erotizovať telá inak

Linn Sandberg9. januára 20191614

Sexualita v dôchodkovom veku je témou, o ktorej sa veľa nehovorí. Ako sa mení myslenie o sexualite v priebehu starnutia? Ako vplývajú telesné zmeny na používané sexuálne praktiky? Linn Sandberg hľadá odpovede v rozhovoroch s mužmi, ktorí sa so svojimi partnerkami rozhodli erotizovať svoje telá po novom.

Eskil: Myslím, že dnes by som sa správal úplne inak […] Nesústredím sa už len na ženskú tvár a ústa, ale priťahuje ma celé telo – no iným spôsobom. Vnímam ho celkom inak.

Eskil popisuje, ako sa zmenil po tom, čo väčšmi pochopil, z čoho majú ženy sexuálny pôžitok. Stále pri tom zdôrazňuje svoje nové, odlišné vnímanie „celého ženského tela“. Zdôraznenie „celého tela“ sa ukazuje ako spôsob potlačenia významu genitality. Podobný dôraz vyjadrili aj ostatní muži zapojení do výskumu. Mužské zameranie na celok tela pri sexe sa môže skúmať z rôznych perspektív. Frank (71) opisuje, ako si užíva orálny sex, a tvrdí, že „milovať treba celé telo“, a môžeme ho podobne ako Eskila skúmať cez prizmu úsilia stať sa atraktívnym milencom. Snaha stať sa atraktívnym a žiadaným milencom však nemusí nutne prinášať nijaké významné zmeny vo vnímaní tela.

Hovoriť či písať o „celom tele“ nie je len záležitosťou snahy o status atraktívneho milenca. Telesné zmeny pod vplyvom starnutia a následné zmeny v sexuálnych praktikách so sebou prinášajú rozšírenie definície sexu. Môžu zároveň znamenať prehodnotenie erotického potenciálu tela. Príkladom je Nore, ktorý si prešiel výraznými telesnými zmenami v dôsledku liečby rakoviny prostaty. Netají, že mu začali rásť prsia, a túto skúsenosť opisuje cez vlastné vnímanie maskulinity.

Nové sexuálne morfológie

Nore: Hormonálna liečba bola veľmi zvláštnou skúsenosťou. Zasiahla mi telo: začali mi rásť prsia. Bolo to dosť na hanbu (smiech). Moja mužnosť to niesla ťažko (smiech).

Keďže sú prsia tým, čo si spája so ženami a feminitou, rastúce prsia vnímal ako ohrozenie svojej maskulinity. Aj napriek tomu Nore opisuje, ako mu prsia sprístupnili nové sexuálne možnosti. Vďaka pohľadu svojej manželky začal svoje prsia vnímať ako čosi, čo jeho telu pristane a pasuje – ba čo viac, začal ich vnímať ako svoje sexuálne aktívum.

Nore: Myslí si [manželka], že nemať prsia, moje veľké brucho by vyzeralo [väčšie]. Tieto prsia (smiech) mi vlastne slúžia k dobru.

Linn: Čiže si myslí, že ti pristanú?

Nore: Áno, áno, presne tak – a navyše je to vraj sexi.

Linn: Ako to chápeš? Čo tým myslí?

Nore: Že sú mäkké a pekné a nie príliš veľké.

Linn: Ona teda vraví, že sú podľa nej sexi?

Nore: Nie, ale dotýka sa ich [a potom] si uvedomím, ako nás to spája.

Linn: Čiže keď sa ťa dotýka, cítiš, že je to niečo, čo ju priťahuje?

Nore: Áno, považuje ich za jemné a zmyselné.

Tento úryvok je výborným a výstižným príkladom zvýznamňovania telesných zmien a toho, ako ovplyvňujú maskulinitu a rodovo projektovanú subjektivitu. Rastúce prsia ako dôsledok rakoviny prostaty boli v tomto prípade vnímané najprv ako strata mužnosti či úpadok maskulinity, neskôr však preukázali erotický potenciál stať sa zdrojom túžby. V procese zvýznamňovania a toho, ako sa prsia erotizovali – stávali sa „jemnými a zmyselnými“ –, je kľúčový dotyk. Je to práve manželkin dotyk, ktorý vedie k vnímaniu pŕs ako atraktívnej časti tela. Dotyk sa stáva spúšťačom, ktorý podnecuje túžbu. Telo sa javí inak. Keď sa Noreho manželka dotýka jeho pŕs, manželia nenadobúdajú opozičnú sexuálnu subjektivitu. Naopak. Noreho prsia umožňujú vznik nových sexuálnych subjektivít. Shildricková v odozve na Deleuza konštatuje, že „stelesnenie je možné jedine vďaka schopnosti vytvárať spojenia, organické aj anorganické, a vstupovať do nových asambláží – ktoré sú následne demontované“. A toto je vlastne Noreho rozprávanie o rastúcich prsiach v teoretickej podobe.

Dosiaľ bolo moje premýšľanie o starnúcich mužských telách ako zdrojoch možností inšpirované Deleuzom. Z feministických pozícií môže byť využívanie Deleuzových a Guattariho teórií o stelesnení a túžbe kritizované za zahmlievanie sexuálnej špecifickosti. Ako upozorňuje Groszová, deleuziánske teórie môžu „desexualizovať a zahmlievať jednu z kľúčových charakteristík falocentrického myslenia – predpoklad dvoch sexuálnych symetrií v rámci jednej sexuálnej normy“. Aj napriek tomu si myslím, že Noreho príbeh reprezentuje plodný základ pre prepájanie Deleuza a feminizmu. Schopnosť starnúcich tiel byť zdrojom potešenia a túžby je tu úzko spätá s feministickým úsilím nanovo premýšľať o sexuálnych morfológiách.

Feministické teoretičky a teoretici tvrdia, že netesnosť, tekutosť, dužinatosť a bezhraničnosť sú dominantné symbolické reprezentácie ženských tiel. Iris Marion Youngová (1990) konštatuje, že najmä prsia spredmetňujú mäkkosť a dužinatosť feminity. Ako také odkazujú aj na nekontrolovateľnosť a tekutosť. Symbolické reprezentácie mužských tiel ako drsných a nepriepustných a ženských ako jemných a priepustných tvoria ústrednú binaritu, ktorá upevňuje mužskú dominanciu a ženskú submisivitu. Groszová však tvrdí, že „rozvoj alternatívnych vysvetlení telesnosti môže spôsobiť revolúciu v súčasnom poznaní“ a „mocenských vzťahoch“ medzi pohlaviami. Noreho rozprávanie môže predstavovať práve takéto alternatívne vysvetlenie, keďže mužským prsiam pripisuje atribút erotickosti. Nore sa podľa vlastných slov stáva objektom túžby ženy – svojej manželky – vďaka svojim prsiam. Obaja teda môžu čerpať z nových potenciálnych zdrojov túžby mimo domén feminity/maskulinity. Taktiež tu dochádza k rekonfigurácii mužských sexuálnych morfológií.

Objavovanie potenciálu

Owe (84) predkladá ďalší naratív telesnosti a jej zmien v dôsledku choroby. Tie motivujú jeho a jeho manželku k hľadaniu nového vzťahu k sexuálnemu telu a jeho obnovenej erotizácii. Owe sa delí o príbeh, ako jeho žene v strednom veku diagnostikovali rakovinu prsníkov, a preto o oba v dôsledku operácie prišla. Vraví, že obaja rátali s negatívnym vplyvom na ich sexuálny vzťah, avšak namiesto toho si osvojili nový prístup k sexuálnemu telu.

Owe: Je krásne dotýkať sa pŕs a hladiť ich. Zrejme to bolo dôvodom Oliviinho strachu. Samozrejme, aj ja som akosi cítil, že sa čosi vytratilo. Myslím si však, že to bolo vrchovato nahradené. Osvojili sme si hlbšie prežívanie iných vecí, ktoré nám spôsobujú potešenie. Hladenie si tiel a vzájomne vnímanie sa: toto sa mi páči, toto je príjemné… O niečo sme možno prišli, ale to bolo dávno, v roku 1983. Zrejme nijaká zásadná zmena pred operáciou a po nej nenastala.

Oweho príbeh reprezentuje opačný prípad, aký predstavuje Nore. Oba sú však podobné v spôsobe, akým telo vytvára nekonečné možnosti túžby. Niečo stratené, v tomto prípade prsia, sa stáva čímsi nájdeným v zmysle znovuobjavených a nanovo preskúmaných iných častí tela. Spôsob, akým Owe hovorí o „hlbšom prežívaní“ zahrnutom vo vzájomnom skúmaní tiel, je reflektovaný aj v ďalších výskumoch zameraných na zmeny v dôsledku problémov s erekciou (Potts et al., 2006, Oliffe, 2005). Hovoriť o „hlbšom prežívaní“ v kontexte sexuálneho tela, ktoré je tvorené telom ako celkom, je zaujímavé vo vzťahu k faktu, že muži zahrnutí do týchto výskumov považovali silnú mužskú sexuálnu túžbu a jednostranné zameranie sa na erekciu a penetráciu za plytké a egoistické prejavy mužskej sexuality. Dôraz na nový vzťah k telu, charakteristický blízkosťou a dotykovosťou, je spätý s prejavmi silného pocitu lásky.

Keď začali Nore a Owe so svojimi partnerkami v dôsledku choroby nanovo erotizovať svoje telá, išlo o hľadanie takého erotického potenciálu, ktorý im predtým vôbec nemusel napadnúť. Holger (67) v tele nielen objavil nový erotický potenciál, ale dokonca uvažuje, že telo by pre vzbudenie túžby vôbec nemuselo byť nevyhnutnosťou. Tá by sa mohla prebudiť aj bez fyzického kontaktu.

„Čím som bol starší, tým viac mi bolo jasné, že sexuálny život nie je závislý výhradne od veľkého, pevného penisu. Ide viac o pocity, ktoré je možné prežívať. Žena môže orgazmus dosiahnuť aj bez styku či dotyku jej genitálií, len hladením. Veľakrát som zažil, ako sexuálne aktívne ženy dosiahli intenzívny orgazmus spôsobený len bozkom či objatím. Ak v žene dokážete vzbudiť pocit, že je ,najúžasnejšou ženou na svete‘, potom niet potreby pre stimulanty potencie ako Viagra, Cialis či iné chemické prípravky. Radostný pôžitok, erotická zvedavosť a sloboda bez predsudkov riešia väčšinu problémov so sexualitou – a to v každom veku. Ide najmä o to, čo spolu chcú dvaja ľudia zažiť.“

Bezorgánové telá

Holger v úryvku zo svojho denníka spochybňuje nevyhnutnosť genitálne-kontaktových sexuálnych praktík, ale používa slová ako „radostný pôžitok“, „zvedavosť“ a „sloboda od predsudkov“ na opísanie toho, čo v sexualite považuje za dôležité. Jeho myšlienky o slobode a otvorenosti – „ktorú spolu chcú dvaja ľudia zažiť“ – by mohli byť vnímané ako prejav generácie, ktorá mala viac možností sexuálne experimentovať. Holger sa narodil v raných 40. rokoch a patrí do generácie, ktorá mala oproti predchádzajúcim väčší prístup k debatám o sexualite a čoraz liberálnejší prístup k sexu. Jeho postrehy o tom, že „sexuálny život nie je závislý výhradne od veľkého a pevného penisu. Ide viac o pocity, ktoré možno prežívať“, vypovedajú nielen o generačnej otvorenosti voči sexuálnemu experimentovaniu, ale aj o prístupnosti diskurzu, v ktorom nezáleží na pevnom penise, ale skôr na vzbudzovaní pôžitku a túžby, ktoré nemusia nevyhnutne vyžadovať telesný kontakt. Holgerovo denníkové rozprávanie pridáva ďalší rozmer Deleuzovmu konceptu „bezorgánových tiel“ („bodies without organs“ – BWO). V práci Deleuza a Guattariho je BWO telom, ktoré sa stavia proti vnútornej organizácii jasne oddeliteľnými orgánmi. BWO namiesto toho pripomína vajíčko skladajúce sa z vrstiev. V tomto prípade by však bezorgánové telo mohlo odkazovať aj k telu, ktoré nepriorizuje genitálie či falickosť a ktoré nepovažuje vztýčený penis za primárny zdroj túžby.

Nové spôsoby erotizácie vlastného tela a tela partnera v dôsledku starnutia a choroby však nemusia vždy spočívať v potláčaní významu vztýčeného penisu. Rozprávania mužov z tohto výskumu však naznačujú, že keď sa muži priklonia k intímnosti a dotyku, zahŕňa to v sebe objavovanie ak nie celku, tak aspoň väčšej časti tela. Objavovaním toho, ako môžu odlišné časti tiel a rôzne praktiky evokovať pôžitok a túžbu, sa dá dostať k zisteniu, že penis (a vagína) nemusia mať oproti zvyšku tela výsostné postavenie. To je v súlade s napádaním imperatívu koitu, ktorý je vo feministickom hnutí už dlho diskutovaný.

Považujem za dôležité, aby sme nevnímali možné nové chápanie sexuálnych praktík a rekonfiguráciu sexuálneho a erotizovaného tela ako jednoznačne pozitívne a progresívne javy. Hoci Holgerova stať o sexuálnych praktikách oslobodených od tela  ponúka cestu, po ktorej sa vydať pri novom premýšľaní o mužských sexuálnych morfológiách, Holgerovo myslenie nezaprie chápanie mužov ako „strojcov“ ženského orgazmu. Namiesto odlúčenia sa od tradičných predstáv sa javí posilňovanie mužskej aktivity v sexuálnom styku ako lipnutie na falocentrizme.

Telá môžu byť pod vplyvom starnutia erotizované novými spôsobmi, ale starnutie môže viesť aj k takým podobám intímnosti, ktoré porušujú zaužívané scenáre sexuality.

Autorka je doktorkou rodových štúdií na Södetörnskej univerzite a zaoberá sa vzťahmi medzi rodom, sexualitou a vekom

Fragment z knihy Getting Intimate, Linköping University, The Tema Institute 

Z angličtiny preložil Martin Makara

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *

Partneri: