Udelenie vysokých štátnych vyznamenaní príslušníkom tzv. Bielej légie s ľudáckou minulosťou, ktorí sa napriek tomu údajne mimoriadnym spôsobom zaslúžili o demokraciu, ľudské práva, obranu a bezpečnosť Slovenskej republiky, opäť oživilo okrem iného aj otázku o vzťahu fašizmu a komunizmu a tiež o váhe boja proti týmto totalitným režimom. Ako som naznačil, nie je to nová otázka, pričom sa v odpovedi na ňu postupne sformovali tri hlavné prúdy.
Prvý z nich, asi najrozšírenejší, tvrdí, že sú to v podstate rovnako zločinecké režimy, a teda je nielen zbytočné, ale priam škodlivé ich nejako významne odlišovať. Druhý prístup, možno menej známy, zväčša súhlasí s tým, že ako totalitné režimy boli oba v konečnom dôsledku zlé, ale má predsa len zmysel rozlišovať medzi nimi. A napokon tretí, hlavný postoj, ktorý je dnes zásluhou ľudí s vyhraneným antikomunistickým presvedčením – ak už nie dominantný, tak aspoň značnou časťou verejnosti akceptovaný –, hlása, že komunizmus je vzhľadom na svoju históriu, ale i súčasnosť nebezpečnejší a tým (oveľa) horší než fašizmus. A preto všetko, alebo skoro všetko, každý prostriedok – dokonca niekedy aj vraždy (ako to bolo v známom prípade bratov Mašínovcov, ktorí sa v 50. rokoch doslova prestrieľali k „slobode“ a dodnes majú veľa obhajcov) je dobrý a ospravedlniteľný na vykorenenie tohto absolútneho zla.
K takémuto, či veľmi podobnému diskurzu sa pravdepodobne hlásia [Read More]
Pre pokračovanie článku, si prosím zakúpte predplatné.
Ak už naše predplatné máte, prihláste sa.
