Ilustrácia: Still z videa No Blade of Grass, 2021, BCAA SYSTEM

„Pre môj vplyv na Ministerstve kultúry Slovenskej republiky mám jasnú víziu, ktorá významným spôsobom nadväzuje na charakter pána Tomáša G. Masaryka,“ napísala prednedávnom nová slovenská ministerka kultúry Martina Šimkovičová, a onedlho na to svoju víziu aj upresnila: jej prioritou je ochrana ducha národa a podporovanie vlastenectva. „Tolerujeme iné národné kultúry, ale naša kultúra nie je zmiešavanie iných kultúr,“ dodala.

Z vyjadrení pani ministerky, hoci im často chýba vnútorná či akákoľvek iná logika, je jasné, že mať víziu, nemusí vždy znamenať hľadieť do budúcnosti. Niekedy sú ľudia s víziou posadnutí skôr nostalgiou po minulosti, v ktorej vládne bájny čistý národ s čistou kultúrou. My vám v tomto čísle Kapitálu prinášame trochu iný typ vizionárstva. Asi najlepšie ho definuje pojem „vizionárska fikcia“, ktorý zaviedla spisovateľka a aktivistka Walidah Imarisha. „Tento pojem nám môže pomôcť pochopiť existujúcu dynamiku moci a podporí nás pri predstavovaní si spôsobov, ako tvoriť nové budúcnosti… Vizionárska fikcia nie je utopická alebo dystopická, je pevne ukotvená v prítomnosti, zatiaľ čo sa snažíme načiahnuť čo najďalej do budúcnosti,“ hovorí v rozhovore, ktorým toto číslo otvárame.

Prirodzenou hracou plochou vizionárstva je literatúra, obzvlášť sci-fi, preto vizionárske myslenie predstavujeme na príklade viacerých autorov a autoriek – spolu objavíme dnes takmer zabudnutú japonskú spisovateľku 70. rokov Izumi Suzuki a spomenieme si na legendu radikálneho sci-fi Ursulu LeGuin. Dočítate sa aj o priekopníckom environmentálnom utopickom románe Ecotopia či o feministických aspektoch v románoch slávneho autora Johna Wyndhama. Nezostaneme však len pri literatúre: Ivana Rumanová a Jakub Huba sa vracajú k trom výskumom zo 60. rokov skúmajúcim dopad technológií na náš vzťah k práci a prichádzajú k nečakaným záverom, Ondřej Chlapec vo svojom texte vysvetľuje, ako budovanie fiktívnych svetov napomáha rozvoju dizajnu.

„Nádej je disciplína,“ hovorí v spomínanom rozhovore Imarisha, „a imaginácia je prax“. Vo svete, ktorému zúfalo chýbajú vízie (a Slovensko po posledných voľbách je toho dokonalým príkladom) je sebavedomé snívanie dôležitejšie než kedykoľvek predtým. Verím, že vás texty v tomto vydaní Kapitálu k takému snívaniu inšpirujú.

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *

Partneri: