Privatizácia má v našich zemepisných šírkach rozporuplnú povesť. Na jednej strane bola v mnohých podobách kľúčom k ekonomickej a spoločenskej transformácii po roku 1989, od privatizácie štátnych podnikov až po odpredaj bytového fondu. Zatiaľ čo mnohí vnímajú tento transfer ako opodstatnený, často zaznieva aj opačný názor – nemohlo to byť (aspoň trochu) inak?
Aktuálne číslo Kapitálu prináša výber textov, ktoré tematizujú privatizáciu ako koncept a zároveň ako historickú, kultúrnu a spoločenskú realitu minulosti a súčasnosti.
Dvaja historici, Martin Babička a Matej Ivančík, ponúkajú pohľad na rôzne diskurzy, ktoré v Čechách a na Slovensku ovplyvňovali postup privatizácie v 90. rokoch a spôsob, akým sa zapísala do kultúrnej pamäti. Zatiaľ čo Babička sa sústredí na porevolučné obdobie a spôsob, akým vtedajší aktéri (najmä Václav Klaus) popisovali privatizáciu ako nevyhnutný aspekt návratu k trhovej „prirodzenosti“, Ivančík skúma slovenské prostredie a spôsob, akým aktéri porevolučnej transformácie formovali jej interpretácie. Na ich texty nadväzuje slovinská historička, Tjaša Konovšek, ktorá analyzuje úlohu známeho amerického ekonóma a „transformačného poradcu“ Jeffreyho Sachsa v slovinskom rozhodovaní medzi šokovou doktrínou a postupnou premenou ekonomiky.
Ak by Vás zaujímalo, ako sa k nám termín „privatizácia“ vôbec dostal, odpovie vám španielsky ekonóm Germà Bel, ktorý sa dejinami privatizácie odborne zaoberal. Možno niekoho prekvapí, že pôvod termínu je v medzinárodnej reflexii ekonomickej praxe Tretej ríše. Vopred však varujem pred zjednodušujúcim výkladom – privatizáciu určite nevymysleli nacisti.
Azda najkritickejším textom čísla je text sociológa Jana Sowu, ktorý prienik kapitálu do bývalých socialistických krajín opisuje ako „vampirizmus“. Za pozornosť nepochybne stojí jeho kritická reinterpretácia marxistického modelu rozvoja kapitalizmu –upozorňuje, že kapitalizmus sa nevyvíja v etapách, ale ako rizomatický útvar, ktorý v sebe v rozličných pomeroch mieša rôzne typy a fázy tohto ekonomického systému. Koristnícka, predátorská fáza, ktorá podľa Sowu charakterizovala prvé etapy rozvoja kapitalizmu, tak nikdy nezmizne.
Privatizácia však nie je len sociálnym procesom, ale aj faktom, ktorý sa zrkadlí v kultúrnom systéme, ako vo svojej eseji Zrodenie ducha slovenského kapitalizmu z kotolne ukazuje literárna vedkyňa Ivana Taranenková. Taranenková analyzuje predovšetkým dielo ikonického autora 90. rokov Petra Pišťanka, ktorý vo svojich knihách – špeciálne kultovom Rivers of Babylon – satiricky popisoval špecifiká slovenskej transformácie.
Historička Veronika Pehe a filozof Vojtěch Ondráček sa zaoberajú dvoma oblasťami, v ktorých sa privatizácia v našich šírkach realizovala – filmom a športom. Pehe porovnáva českú cestu v privatizácii filmového priemyslu s poľskou, aby zistila, či lepšie výsledky priniesol radikálnejší prístup našich západných susedov, alebo skôr opatrnejší tých severných. Ondráček zase upozorňuje, že privatizácia, ktorá v športe prebehla, fakticky pokračuje ďalej, pretože podnikatelia, ktorí kluby vlastnia, pokračujú vo vysávaní verejných prostriedkov a „socializácii svojich strát“.
Posledné dva texty napokon nadväzujú na Ondráčkov argument, že privatizácia sa neskončila, ale stále trvá. Architekta Monika Bočková ukazuje, ako privatizácia pokračuje aj dnes v spôsobe uvažovania a narábania s verejným priestorom v Bratislave. V mojej eseji analyzujem problém financializácie, procesu, ktorý je hlboko prepojený s privatizáciou.
Číslo sprevádzajú skvelé práce maďarskej fotografky Andi Schmied, ktorá vizuálne analyzovala tému privatizácie dnes už veľmi známou sériou Private Views.
