Čile je v porovnaní so susednými krajinami pomerne úspešné, avšak zároveň je súčasťou regiónu, ktorý sme zvykli nazývať tretí svet. Dlho balansovalo na hranici medzi elitnou skupinou bohatých národov a politicky nestabilných chudobných krajín. Počas histórie si čilská spoločnosť zažila turbulentné zmeny, strmý civilizačný vzostup i strmý pád.
Čilská spoločnosť je formovaná mnohými faktormi. Napríklad geografiou. Už z prvého pohľadu na mapu je zjavná izolácia Čile od zvyšku Južnej Ameriky. Čilská identita sa začína vytvárať ešte v koloniálnom období. Počas troch storočí španielskej nadvlády bolo Čile v rámci impéria perifériou, bez drahých kovov, bez veľkého počtu pôvodných obyvateľov, ktorí by mohli byť prinútení pracovať (na rozdiel od Peru či Mexika). Čile vtedy spadalo pod Peru a slúžilo ako podporná základňa.
Periféria
Hranice krajiny sa začali tvoriť v tesnej blízkosti vojenskej línie na juhu, ktorá spočiatku ležala na rieke Biobío. Čile v tej dobe nazývali aj hrob Španielov a bolo vystavené pravidelným nájazdom pôvodných obyvateľov čilského územia, Araukáncov, na novozaložené španielske osady. To brzdilo conquistu nových území a frustrovalo koloniálne úrady, ktoré si Araukániu nikdy nedokázali podrobiť. Podarilo sa to až po tristoštyridsiatich rokoch nezávislému štátu Čile. Pre Španielov však bolo životne dôležité udržať a stabilizovať hranicu, ktorá tvorila prirodzenú hradbu chrániacu Peru. Dlhotrvajúca Araukánska vojna, a z nej prameniaca nestabilita, bola jedným [Read More]
Pre pokračovanie článku, si prosím zakúpte predplatné.
Ak už naše predplatné máte, prihláste sa.
