V krátkej ankete sme sa snažili prísť na to, aké slovenské pôvodné rozprávkové knihy stoja za posledných tridsať rokov za pozornosť a radia sa medzi to najkrajšie, čo po Novembri ’89 na Slovensku vyšlo.
Dušan Taragel: Rozprávky pre neposlušné deti a ich starostlivých rodičov, ilustroval Jozef Gertli Danglár (L.C.A., 1997)
Netrúfam si povedať, že ide o najlepšiu prózu pre deti po roku 1989, ale určite patrí medzi najvýraznejšie a vnímam ju ako jednu z erbových kníh mladej slobodnej slovenskej literatúry deväťdesiatych rokov. Na jednej strane z nej cítiť odpor voči pátosu, moralizátorstvu či sentimentalite, ktoré často zamorujú tvorbu pre deti, na druhej strane čerpá z temného prúdu, ktorý je v rozprávkach prítomný odnepamäti. Tento parodický prístup nepredstavuje univerzálny recept na detskú literatúru, dokonca je možné, že keby boli všetky rozprávky takéto, z detí by nám vyrástli vtipní cynici, ale je to užitočná knižka.
Erik Jakub Groch: Tuláčik a Klára, ilustroval Ľuboslav Paľo (Edition Ryba, 2005)
Tuláčika a Kláru považujem za príklad rozprávkovej knižky, ktorá sa dotýka takzvaných veľkých tém a ľahko by sa mohla zrútiť do hlbín gýča, ale našťastie to robí jemne, citlivo, až minimalisticky. Uf, našťastie.
Branislav Jobus: Muflón Ancijáš a jeho spanilá jazda, ilustroval Igor Derevenec (Slovart, 2010)
Túto knižku mám rád, pretože pôsobí hravo a nevypočítavo, pretože z nej cítim radosť z rozprávania, z príbehu, z fantázie. Jej účinky som pozoroval na vlastnom potomstve a so cťou obstála aj v konkurencii zlatého fondu svetovej literatúry pred deti.
Vladislav Gális, prekladateľ
Rozprávky pre neposlušné deti a ich starostlivých rodičov, napísal Dušan Taragel, ilustroval Jozef Gertli Danglár (L.C.A., 1997)
Nevážne a, na dobu svojho vydania, dosť odvážne o poslúchaní – alebo skôr o dôsledkoch zlozvykov, ktoré radšej nebude nikto riskovať. Kniha, ktorá už ovplyvnila nejedno dieťa.
Tuláčik a Klára, napísal Erik Jakub Groch, ilustroval Ľuboslav Paľo (Edition Ryba, 2005)
Citlivé poetické príbehy o morálke a „správnych“ hodnotách napísané dávno predtým, ako sa tieto témy začali objavovať v skoro každej detskej knihe u nás. Právom jedna z najprekladanejších súčasných slovenských detských kníh.
Hlbokomorské rozprávky, napísala Monika Kompaníková, ilustrovala Veronika Klímová (Artforum, 2013)
Kniha definovala žáner náučnej rozprávky v našich končinách. A dokázala, že vydávať vizuálne prepracované knihy stojí za to.
Kristína Soboň, redaktorka časopisu Slniečko
Marek Vadas: Útek (Brak, 2016)
Ak na poli slovenskej krásnej literatúry existuje nejaký spisovateľ, ktorý plne postihuje kultúrne spojitosti a zdôrazňuje ich ľudský fundament, je to Marek Vadas. Čo je ešte dôležitejšie, napísal knihu pre deti, v ktorej som ja, dospelý, našiel úzkosť aj nádej, a to v čase, keď moji blízki vraveli o strieľaní migrantov. Marek Vadas ostáva mojím najbližším.
Dušan Taragel – Jozef Gertli Danglár: Rozprávky pre neposlušné deti a ich starostlivých rodičov (L.C.A., 1997)
Strhnutie obrusu zo zhnitého stola, vyrovnávanie sa so selankovitosťou predošlých štyridsiatich rokov. Súdiac podľa toho, že nemala literárnych predchodcov (Feldek odpustí) a ani nasledovníkov, veľa vody nenamútila. Ostala skrytým punkom pre neposlušných ľudí a ich neveľmi chápavých spoluobčanov.
Monika Kompaníková: Hlbokomorské rozprávky (Artforum, 2013)
Keď som bol maličký, kreslil som si do zošitov hlbokomorské ryby, medúzy, holotúrie, hadovky a nohatky a vymýšľal som si o nich príbehy. Bolo to dávno, tak dávno, ešte v dobách, keď sme sa informácie o zvieratách dozvedali zo Sveta živočíšnej ríše… Vymýšľal som si o tých morských živočíchoch príbehy a zaprisahával som sa, že ich jedného dňa napíšem. Lenže Monika Kompaníková ma predbehla. Už jej to prvenstvo nevezmem – a je to tak dobre.
Michal Hlatký, spisovateľ
Alexandra Salmela: Žirafia mama a iné príšery (Artforum, 2013)
Žirafia mama je kniha, na ktorú si rodičia musia trochu zvyknúť a pre mnohých je vyslovene nestráviteľná. Pre nás to bola kniha, vďaka ktorej sme sa stali odvážnejšími a otvorenejšími čitateľmi. Je bláznivá, nekonvenčná, kritická k rodičom a láskavá k deťom – no nie sú v nej žiadne klišé, žiadne predvídateľné postavičky. Na slovenskej detskej knižnej scéne veľmi odvážne dielo.
Monika Kompaníková, spisovateľka
Jana Bodnárová: Dita (Perfekt, 2014)
Detská kniha mojej obľúbenej slovenskej spisovateľky. Dievčatko Dita citlivo vníma svet a naplno prežíva svoje nezvyčajné detstvo. Jej vnútro ma fascinuje, jej myšlienky priťahujú, jej príbehy stále znova bavia. Knihu ilustrovala mladá slovenská vizuálna umelkyňa Daniela Olejníková.
Ján Uličiansky: Leonardo, kocúr z ulice, ilustrovala Martina Matlovičová (Trio Publishing, 2013)
Ryšavý kocúr z knihy nie je rozprávkový, ale naplno prežitý, autentický, ako živý. Príbeh o zložitom aj krásnom spolužití so zvieraťom, s prírodou v meste, rozprávanie o súkromí, domácnosti a láske.
Erik Jakub Groch: Tuláčik a Klára (Edition Ryba, 2005)
Moderná klasika slovenskej rozprávky. Starý príbeh prerozprávaný básnikom omnoho rokov neskôr. Negýčovo dojímavé, pútavé, rozprávačské. Ilustroval Ľubo Paľo, kresby zapísané na čestnú listinu Medzinárodnej únie pre detskú knihu a ocenené Zlatým jablkom na BIB 2005.
Michal Hvorecký, spisovateľ
Séria bratislavských rozprávok o bratislavských osobnostiach vydávaná paralelne po slovensky a po maďarsky občianskym združením Bratislavské rožky – Pozsonyi kifli. Táto séria prirodzene a tvorivo s využitím potenciálu lokálnych autorov buduje detskú hrdosť na mesto Bratislava. Rozprávky sú v nej rôznorodé, ale zo všetkých cítiť nadšenie pre mesto a históriu.
Lucia Molnár Satinská, jazykovedkyňa
Môj najobľúbenejší slovenský rozprávkar od Nežnej revolúcie po súčasnosť je jednoznačne Braňo Jobus a hlavne jeho knihy o muflónovi Ancijášovi z vydavateľstva Slovart, môj syn Ambróz mal v čase ich vydania adekvátny vek – osem, respektíve deväť rokov, a tak ho jednotlivé príbehy úplne pohltili. Neskôr som Braňa niekde na Pohode odchytil a Ambróz bol nadšený, že sa mohol zoznámiť s takým slávnym spisovateľom.
Peter Šulej, básnik
Ako otec a zároveň literárny pracovník sa cítim až previnilo, že som doteraz svojim synom nenapísal žiadnu knihu, ktorá by sa tým činom stala v rodine najobľúbenejšou. Zdá sa mi, že v mojej bubline je toto „samozásobiteľstvo“ detskou literatúrou dosť v kurze. Je to pochopiteľné, veď vkus a potreby vlastných detí pozná najlepšie sám rodič.
Okrem estetickej funkcie má literatúra pre deti aj dosť iných špecifických úloh, často protichodných, napríklad zaujať a zabaviť, a zároveň efektívne uspať. O to horšie sa tu konštruuje akýkoľvek kánon, aj ten osobný. Veď ide o veci v mnohom individuálnejšie a intímnejšie, než aké rieši napríklad ľúbostná lyrika. No predsa by som spomenul aspoň pár titulov, v ktorých nie náhodou symbioticky nažívajú autor a ilustrátor:
Tuláčik a Klára (Edition Ryba, 2005) Erika Jakuba Grocha a Ľuboslava Paľa; Šlabikár päťmestia (Knižná dielňa, 2013) Erika Jakuba Grocha a Juliány Chomovej – jedna z prvých kníh z dnes takého populárneho žánru komiksov, resp. „picturebookov“. Pripojil by som Útek (Brak, 2016) Mareka Vadasa a Daniely Olejníkovej. Klasikou ponovembrovej literatúry, overenou už dvoma generáciami rodičov a detí vrátane tých mojich, sú Rozprávky pre neposlušné deti a ich starostlivých rodičov (L.C.A., 1997) Dušana Taragela a Jozefa Gertliho Danglára. Kniha, podobne ako predošlé spomenuté tituly, rozširuje vekovú intenciu literatúry pre deti a mládež a suverénne sa pohybuje aj v literatúre ako takej. Napokon, to by mala byť vlastnosť každej dobrej knihy pre deti a mládež.
Radoslav Passia, literárny vedec
Július Satinský: Rozprávky uja Klobásu (Hevi, 1996)
Majster rozprávač, ktorý fabuláciami nešetril ani vo svojej „dospeláckej“ spisbe, prehovoril po prvý raz k deťom.
Erik Jakub Groch: Šlabikár päťmestia, ilustrácie: Juliána Chomová (Knižná dielňa, 2013)
Originálny pôvodný komiks pre mladšie vekové skupiny. Obrazy z dejín pätice východoslovenských miest detského čitateľa nepodceňujú a sú odvážne po tematickej aj výtvarnej stránke.
Monika Kompaníková: Hlbokomorské rozprávky, ilustrácie: Veronika Klímová (Artforum, 2013)
Imaginatívne príbehy z morských hlbín s ilustráciami Veroniky Klímovej sú súčasnou rozprávkovou knižkou v najlepšom slova zmysle – témou i vizuálnym spracovaním. Knižka zadefinovala žáner aj očakávania s ním späté na roky dopredu.
Peter Michalík, vydavateľ
Jana Juráňová: Iba baba (Aspekt, 1999)
Na túto knihu netreba zabudnúť. Autorka už koncom deväťdesiatych rokov vytvorila hlavnú postavu dospievajúceho dievčaťa (Sojka, 14 r.), ktorá vie, že nechce byť „Barbie“. Popisuje prežívanie prvého kontaktu so smrťou, rieši blbé poznámky mužov na svoje telo a zisťuje, že byť ženou nie jednoduché. „Sojka počula, že aj keď sa o tom nehovorí, medzi prvými apoštolmi boli aj apoštolky. Tá predstava sa jej mimoriadne páči. Takže nie všetky stále chodili s džbánmi na hlave a s deťmi zavesenými na pleci. Nie všetky. Hurá!“ A toto všetko Jana Juráňová prekladá novými interpretáciami známych ľudových rozprávok.
Katarína Kerekesová, Katarína Moláková, Alexandra Salmela: Mimi a Líza (Slovart, 2013)
Už si nespomínam, či prvá bola animovaná večerníčková rozprávka, alebo kniha. (Bol to večerníček, pozn. red.) Každopádne, kamarátstvo dvoch dievčatiek (jedno je nevidiace) a ich fantazijný svet už prekročili slovenské hranice, aj keď je v príbehu cítiť a vidieť to naše slovenské mesto, susedské vzťahy či teplo domova, ktoré môže vytvoriť aj neúplná rodina. Veľmi pekne popísané medziľudské vzťahy, rôzne charaktery ľudí a ponaučenia, spoza ktorých netrčí vztýčený výchovný prst dospeláka.
Petra Hilbert: Balada o srdci – The Ballad of the Heart (Artforum, 2015)
Výrazná autorská kniha – dokonca básnická a s paralelným prekladom do angličtiny. V literatúre pre deti veľmi ojedinelé. Putovanie za láskou a porozumením, motív večného hľadania. Kniha, ku ktorej sa dá vracať opakovane a nájde si v nej svoj verš aj malé dieťa, aj dospievajúci puberťák.
Andrea Makýšová, moderátorka Rádia Devín
Peter Karpinský: Ako sme s Ťukťukom ťukťukovali, ilustrácie: Martina Matlovičová (Mladé letá, 2001; 2. vydanie Slovart, 2018)
Viete o tom, že v každom dome žije Ťukťuk? Nie je to ani škriatok, ani čertík, dokonca ani strašidlo. Je to Ťukťuk. Možno je aj u vás doma. Skúste ho nájsť. Pri ňom sa zaručene nebudete nudiť. Peter Karpinský má výborný dar rozprávania. Jeho knihe sa nedá nič vyčítať. Práve naopak. Je vynikajúca po obsahovej aj štylistickej stránke, s originálnym zmyslom pre humor.
Katarína Macurová: Prečo nekvitneš? (Albatros, 2016)
Síce je jedno, po ktorej knihe Kataríny Macurovej siahnete, Prečo nekvitneš v čomsi vyniká. Paralelne sa tu odvíjajú dva príbehy, ktoré nebadane vzájomne súvisia. Ich hrdinovia o sebe ani len netušia. A predsa ich spája čudný kvet, ktorý nechce kvitnúť. Výborný humor, nádherné vlastné ilustrácie autorky a geniálny nápad.
Andrea Gregušová: Gréta, ilustrácie: Nastia Sleptsova (Egreš, 2018)
Považujem za dôležité, aby sa deti od útleho veku naučili vážiť si prírodu. Autorka rozprávkovej knihy Gréta túto tému pojala veľmi citlivo, vďaka čomu ju pochopia aj tí najmenší čitatelia a čitateľky. Nádherná veľryba totiž stratila hlas, kvôli znečistenej vode. A ochoreli aj ďalšie zvieratká. Čo s tým? Bonusom knihy je malý atlas veľrýb a návod, ako môžeme pomôcť Gréte a ostatným zvieratkám.
Mária Hejtmánková, PR manažérka kultúrnych projektov
Jaroslava Blažková: Ohňostroj pre deduška (Q111, 2016)
Jemná rozprávková knižka, ktorá vyšla prvýkrát v roku 1965 s ilustráciami Aloisa Mikulku, vyhrala viaceré ocenenia. V roku 2000 získala kniha už s novými ilustráciami Martiny Matlovičovej-Královej ocenenie Najkrajšia detská kniha jesene a za literárnu zložku získala ocenenie Najlepšia detská kniha jesene. V súťaži Najkrajšie knihy Slovenska 2000 získala Cenu BIBIANY za najkrajšiu detskú knihu. Významným ocenením je aj Čestná listina IBBY za literárne dielo, ktoré patrí autorke Jaroslave Blažkovej.
Jakub Groch: Tuláčik a Klára (Edition Ryba, 2005)
Epizódy o priateľstve dievčatka Kláry a psíka Tuláčika situované do bližšie neurčeného prostredia. Dievčatko Klára, okrem svojej vlastnej detskej prirodzenosti a dobroty, je akousi duchovnou substanciou „detskosti“ a lásky. V tejto čistej rovine vystupuje do popredia výrazné etické a filozofické posolstvo príbehov, cesta za hľadaním skutočného domova, ktorý však nie je viazaný na hmotný dom, ale je ním samotné srdce. V roku 2004 zaujala odborníkov aj výtvarná zložka knihy natoľko, že autor ilustrácií Ľuboslav Paľo získal ocenenie Čestná listina IBBY za ilustrácie. V roku 2002 získala kniha ocenenie Najkrajšia a najlepšia detská kniha jari 2002 a v súťaži Najkrajšie knihy Slovenska 2005 získala Cenu Ministerstva kultúry SR za ilustrácie.
Toňa Revajová: Rok Sivka ohniváka (Trio Publishing, 2018)
Kniha Tone Revajovej bola súčasnou literárnou kritikou označená za najvýznamnejšie dielo súčasnej slovenskej tvorby. Hoci ide o príbeh zameraný na malých čitateľov, je nadčasový a adresný pre každý vek, ako symbolické rozprávanie o ceste za snom. Malá Anna chodí do materskej školy, avšak veľmi sa teší do školy. Trpezlivo čaká, kým príde správny čas, často navštevuje staršiu sestru v škole a tak sa nenápadne pripravuje na školský život. Po prázdninách je malá Anna pripravená prísť do školy, no riaditeľ ju odmietne zapísať, lebo šesť rokov dovŕši až v novembri. Trpezlivosť a vytrvalosť však malú hrdinku posunie do jej cieľa a z malej Anny sa stane školáčka. Citlivú knižku pre deti mladšieho školského veku ilustračne dotvoril Juraj Martiška. Kniha bola ocenená ako Najlepšia detská kniha jesene za rok 2018. Tak isto získala aj ocenenie Čestná listina IBBY 2020 za literárne dielo.
Lucia Obuchová, Centrum detskej literatúry, čítania a SK IBBY
Marek Vadas: Útek (Brak, 2016)
Len čo je prítomnosť pomenovaná, stáva sa minulosťou. Marek Vadas empaticky sleduje osudy chlapca-utečenca až na miesto, ktoré im otec vybral pre ich nový domov. Estetický dojem z knihy umocňujú vynikajúce ilustrácie Daniely Olejníkovej. Či už ide o rozprávku alebo mýtus, budúcnosť sa vždy črtá, na prázdnej strane po poslednej vete knihy. Záver ma dohnal k slzám.
Erik Jakub Groch: Ábé, Aha a spol. (Slniečkovo, 2009)
V tejto knihe rozprávač potvrdzuje presvedčenie, takmer ako Walter Benjamin, že spravodlivý človek sa skrýva, kým ho príbeh neuvoľní, neodstráni závoj a neposkytne mu zrak. Abé a jeho spolužiačka Aha sa vydávajú na cestu poznania, až sa zjaví modrá žiara blikajúceho policajného auta, ktoré ich vezme domov. Erik Jakub Groch napísal rozprávku poznačenú otázkou nekonečna a publikoval aj po formálnej stránke jedinečnú knihu.
Miloš Kratochvíl: Modrý papľuh (Príroda, 2013)
Zdá sa, že táto rozprávka je triumfom realizmu nad fantáziou, ale to by bola pravda iba vtedy, ak by bola fantázia vymazaná, a to sa napokon nestane. Modrý papľuh je zábavná rozprávka, ktorá demaskuje negatívne ľudské vlastnosti. Mohol by som povedať, že fantazmagória predbieha to, čo odoláva fantázii – faktické je prekonané faktom.
Marcel Lacko, básnik
Jaroslava Blažková: Minka a Pyžaminka (Aspekt, 2003)
Rozprávku od Jaroslavy Blažkovej Minka a Pyžaminka zbožňovala moja dcéra. Príbeh dievčatka, ktoré ochorelo a muselo ležať v posteli, je podľa mňa priam psychedelickým výletom do sveta, kde hlavnú úlohu zohrávajú líšky. S kamarátkou Pyžaminkou, ktorú Minka stretne za dverami na strope detskej izby, musí splniť rôzne úlohy, aby sa mohla vrátiť do svojho vlastného sveta. Je to rozprávka o úprimnom priateľstve dievčat, je plná obrazov a výborne pracuje s detskou fantáziou.
Uršuľa Kovalyk, spisovateľka
Václav Pankovčín: Mamut v chladničke – Školský western (Mladé letá, 1992)
Próza synkreticky prepájajúca rôzne žánre literatúry pre mládež: western, dobrodružný román, (zá)školácke zápisky, komiks alebo cestopis. Prostredníctvom alúzií, citátov, parafráz či dejových modifikácií vytvára autor jeden z klasických príkladov postmoderného prístupu v slovenskej literatúre pre mládež.
Viliam Klimáček, Dezider Tóth: Noha k nohe (1. vydanie Hevi, 1996; 2. vydanie Slovart, O.K.O. 2005)
Konceptuálna kniha spisovateľa a dramatika Viliama Klimáčka a výtvarníka Dezidera Tótha prepája krátke príbehy, poetické úvahy s obrazmi, fotografiami a návodmi na vlastné akčné „hry“. Základným námetom knihy je stopa, ktorú autori nahliadajú z rôznych uhlov pohľadu: venujú sa jej ako pojmu, v naratívnej línií detektívneho príbehu, aj ako výtvarnému znaku.
Dušan Taragel – Jozef Gertli Danglár: Rozprávky pre neposlušné deti a ich starostlivých rodičov (L.C.A., 1997)
Príznačná pre autora je predovšetkým silná dávka čierneho humoru a hyperbolizovanie schém detského správania. Detské necnosti a rodičovská bezradnosť sa tu dostávajú do kontaktu, z ktorého vzniká absurdno-satirický charakter „rozprávkových“ poviedok. Groteskné, karikatúrne Danglárove ilustrácie pravdepodobne tiež viac zabavia rodičov.
Ján Kralovič, pedagóg
Toňa Revajová: Rok Sivka Ohniváka (Trio Publishing, 2018)
Pôvabná rozprávka Rok Sivka Ohniváka citlivo otvára náročné témy a podáva ich dieťaťu tak, aby ich v danom veku dokázalo spracovať. Smrť, pocit osamelosti či hľadanie bezpečia – malá Anna sa cez lásku k škole, čítaniu, príbehom učí, ako sa vyrovnať so zmenami, ktoré nás v živote stretávajú.
Ján Uličiansky: Leonardo, kocúr z ulice (Trio Publishing, 2013)
Veselý príbeh o spolunažívaní človeka a zvieraťa od majstra detskej rozprávky Jána Uličianskeho. Uličiansky je výborný rozprávač, citlivý pozorovateľ, skvelý humorista a láskavý „nementor“. Jeho knihy majú špecifickú iskru a dynamiku.
Marek Vadas: Útek (Brak, 2016)
Symbolicko-filozofická rozprávka Mareka Vadasa je na našom literárnom poli ojedinelým počinom. O to viac poteší, že ide o dielo hlboké, vyzreté a citlivé.
Diana Mašlejová, spisovateľka
Gréta (Andrea Gregušová – Nastia Sleptsova, vyd. Egreš, 2018)
Strom (Alexandra Salmela – Martina Matlovičová, vyd. Literárne informačné centrum, 2020)
Napriek priznanej didaktickosti, ktorá je pre mňa v teórii skôr odpudzujúca, sú obidve tieto ekologicko-výchovné rozprávky veľmi pekné. Oslovujú rôzne vekové skupiny, pričom Strom je už pre starších detských čitateľov, keďže sa jeho dej odvíja na relatívne rozsiahlej ploche a aj jeho štylistka je náročnejšia. Gréta detského čitateľa – a jeho rodiča – poučí o znečistení oceánov a utrpení zvierat, ktoré je tým spôsobené. Salmela ide tradične po absolútnej apokalypse.
Danka a Janka v rozprávke (Mária Ďuríčková – Božena Plocháňová, 3. vydanie z roku 2016, 1. vydanie som nevypátrala)
Veľmi radi máme toto, socialistickými reáliami („súdružky učiteľky“ a pod.) nezaťažené, vydanie Danky a Janky. Ako napísala nejaká mamička v online recenzii, „Gevenducha patrí k povinnej výbave Slovenky“ – aj keď osobne mám omnoho radšej diely O zázračnom klobúčiku alebo O medveďovi Demetrovi.
Vtáčie dobrodružstvá (Ivona Ďuričová – Hedviga Gutierrez, vyd. Ikar, 2019)
Kniha je o dobrodružstvách poštového holuba Luba a dostala ma dialógom medzi Lubom a myšiarkou ušatou, v ktorom sa sova vyznáva k svojej afinite k prehlasovanému a. Myslím, že som ten dialóg za obrovského nadšenia poslucháčov čítala najmenej päťdesiat ráz.
Mária Modrovich, spisovateľka
Jana Bodnárová: Dita (Perfekt, 2014)
Krásne príbehy pre deti píše skvelá poetka Jana Bodnárová. Fantastické a poetické rozprávanie o muškách svetluškách kongeniálne sprevádzajú azda najčarovnejšie ilustrácie Daniely Olejníkovej. Čítam vnučke.
Mila Haugová, poetka
Dušan Taragel: Rozprávky pre neposlušné deti a ich starostlivých rodičov s Danglárovými ilustráciami (L.C.A., 1997)
Táto kniha ma fascinovala úplne iným pohľadom na poetiku detskej literatúry.
Juraj Šebesta: Keď sa pes smeje (Edition Ryba, Juga, 2008)
Ide skôr o knihu pre mládež, ale humorom a nadčasovosťou patrí k tomu najlepšiemu, čo v slovenskej literatúre za posledné roky vyšlo.
Eva Luka: Pani Kurčaťová (Modrý Peter, 2018)
Rozprávková kniha známej poetky a japonologičky, ktorá vyšla pred pár rokmi v malom vydavateľstve a možno vďaka tomu ušla výraznejšej pozornosti. Od prvých strán ma zaujala bizarnými postavičkami, doslova ohňostrojom nápadov, hravosťou a jemným humorom.
Dado Nagy, moderátor
Anketu pripravili František Malík a Tomáš Hučko
