Zdravotné poistenie sa mi zvýšilo na takmer tisíc dolárov mesačne

Cez víkend som spravila chybu, keď som sa prihlásila do svojho portálu zdravotného poistenia, aby som si skontrolovala nový poplatok platný od januára.

Očakávala som isté zvýšenie kvôli inflácii v zdravotníctve, no na toto som nebola vôbec pripravená: moja mesačná poistka vyskočila z 591 na 961 dolárov – šokujúci nárast o 63 percent! Ťažko to nazvať inak než čisté okrádanie. Najviac ma hnevá, že americká politická elita vo Washingtone vždy nájde peniaze na bombardovanie iných krajín, no nedokáže zabezpečiť univerzálnu zdravotnú starostlivosť, v ktorej je každý pokrytý a nik nezostane bokom. Zatiaľ čo si zlodejskí zdravotnícki baróni v každom volebnom cykle kupujú Kongres, obyčajní Američania si musia zdravotnú starostlivosť dávkovať, teda vynechávať návštevy lekára a odkladať preventívnu starostlivosť. Až kým ich situácia, v nejednom prípade, nie je kritická.

Skryté náklady amerického poistenia

Mesačné poistné je len časťou toho, čo Američania platia za zdravotnú starostlivosť. Návšteva môjho všeobecného lekára (čo často znamená stretnutie s jeho asistentom, nie priamo s lekárom) stojí 40 dolárov, a to samozrejme nezahŕňa samotné vyšetrenie. Návšteva špecialistu stojí 80 dolárov. Poistenie mi nezačne kryť náklady, kým ročne neminiem aspoň 5 900 dolárov – čomu sa hovorí spoluúčasť (deductible). Nižšia spoluúčasť je síce lákavá, no znamená vyššie mesačné poistné. A hoci ju splním, stále som povinná hradiť 40 percent zo všetkých poplatkov, ktoré zdravotnícky poskytovateľ fakturuje poisťovni – tomu sa hovorí spolupoistenie (coinsurance). Len samotný výber poistného balíčka je taký komplikovaný, že po pár hodinách špekulovania si aj tak takmer každý hodí pomyselnou kockou a rozhodne sa pre poistný produkt, nevediac, ako to všetko bude finančne vychádzať.

Američania dávajú na zdravotníctvo vyšší podiel HDP ako obyvatelia ktoréhokoľvek iného rozvinutého štátu. Systém je rozdrobený: vládne programy ako Medicare a Medicaid slúžia vybraným skupinám, zamestnanecké poistenie pokrýva pracujúcich a zákon o dostupnej starostlivosti, Obamov Affordable Care Act, vytvoril trh, kde si môžu jednotlivci samostatne kupovať poistenie (niektorí ľudia s nižším príjmom majú nárok na dotáciu). Poistenie zamestnancov je naďalej najčastejším zdrojom krytia pre nepenzionovanú populáciu, no za posledných 20 rokov percento ľudí so zamestnaneckým poistením vytrvalo klesá, rovnako ako počet firiem, ktoré ho svojim zamestnancom ponúkajú.

Ilúzia dostupnosti

Ako samostatne zárobkovo činná konzultantka si poistenie kupujem na trhu sama podľa zákona o dostupnej starostlivosti. Ale čo sa týka finančnej dostupnosti, tak tá je len v názve. Počas pandémie Demokrati dočasne zvýšili dotácie, aby si viac ľudí dokázalo poistenie udržať, no do zákona vložili klauzulu o ich vypršaní a Republikáni v Kongrese odmietajú ich obnovu.

Prečo mi teda tak výrazne rastie mesačné poistné, keď som nikdy na dotácie nemala nárok? Odpoveď treba hľadať v základnom probléme amerického zdravotníctva, v ktorom starostlivosť nie je právom, ale komoditou. Celý systém je nastavený na maximalizáciu ziskov pre akcionárov a presiaknutý podvodmi, netransparentnosťou, zbytočnou komplikovanosťou a plytvaním zdrojov.

Poisťovne preventívne zvyšujú poistné aj klientom, ktorí nikdy dotácie nepoberali, lebo predpokladajú, že mladší a zdravší ľudia ho po vypršaní dotácií jednoducho zrušia kvôli ich neudržateľnej finančnej záťaži. Vedia tiež, že ich klientela bude staršia, teda aj viac chorá a ich liečba bude drahšia. Ale boli by sme naivní, keby sme si mysleli, že vo svojej novej cenovej politike len zohľadňujú svoje očakávané zvýšené náklady a že nevyužijú túto príležitosť aj na „vylepšenie“ vlastnej ziskovej marže. Ich cieľ je cynický a jasný: vybrať maximum peňazí a zamietnuť čo najviac poistných udalostí.

Poistenie ako systémová chyba

Ak sa hlbšie zamyslíme, prídeme k záveru, že poisťovanie zdravia je obrovský podvod. Na zdravotnú starostlivosť by sme mali nazerať ako na službu, ktorú každý človek potrebuje od narodenia až po smrť – nie ako na náhodnú udalosť, ku ktorej, dúfame, nikdy nedôjde. Aj v takom prípade by solidarita nemala byť komoditou. Zdravotné poistenie v skutočnosti neprináša žiadnu pridanú hodnotu; jednoducho presúva peniaze a nemalú časť z nich prelieva smerom k investorom. Potrebujeme systém bez zbytočných sprostredkovateľov, ktorý je jednoduchý pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a kde každý prispieva podľa možností a dostáva starostlivosť podľa potrieb a bez ďalších poplatkov.

No poistenie je len časť problému. Neregulované ceny liekov sú ďalším toxickým aspektom systému. Keď som sa koncom augusta po prvýkrát nakazila Covidom, lekár mi predpísal Paxlovid – liek, ktorý dokázateľne znižuje riziko hospitalizácie, skracuje priebeh choroby a chráni rizikových pacientov pred ťažkým priebehom choroby. Oznámil mi však aj to, že komerčné poistenie Paxlovid nekryje. Odporučil mi nájsť si zľavovú kartu na stránkach výrobcu.

Keď som volala do lekárne, oznámili mi, že moja čoskoro 1 000 dolárová mesačná poistka liečbu nepreplatí. Liek stál 1 400 dolárov. Po tom, čo sa mi podarilo dohľadať správnu zľavovú kartu, mi však lekárnička povedala, že doplatok bude len 10 dolárov. Netreba byť expertkou na zdravotnú politiku, aby ste videli tú absurdnosť: ten istý liek stojí buď 1 400 dolárov, alebo 10 dolárov, podľa toho, či sa vám podarí zvládnuť navigáciu webstránky výrobcu.

Systém v kríze s lekciami pre zvyšok sveta

Zlyhania zdravotnej politiky sa však neobmedzujú len na poistenie a ceny liekov. Aj privilegované vrstvy v USA zaostávajú vo svojom zdravotnom stave za priemerom vyspelých štátov. A zatiaľ čo v Európe sú bankroty kvôli zhoršenému zdraviu takmer neznáme, v USA dve tretiny všetkých bankrotov nastávajú práve pre zdravotné dlhy.

Píšem o vlastnej skúsenosti, lebo vnímam znepokojujúce oslabovanie univerzálnej zdravotnej starostlivosti aj na Slovensku. Neustála deregulácia trhu posúva slovenské zdravotníctvo k väčšej komodifikácii a tlaku na finančné zhodnocovanie. V Amerike je pre obyčajných ľudí zdravotná starostlivosť čoraz nedostupnejšou službou. Systém aktívne motivuje jednotlivcov, aby sa vzdávali či odkladali nevyhnutnú starostlivosť. Ale predsa je na niečo dobrý: ako varovanie všetkým krajinám, ktoré sa zvažujú touto cestou vybrať.

Autorka je zakladateľkou Catch Fire Movement, politická konzultantka a bývalá poslankyňa mestskej rady Flagstaffu.