Zápisky o energetickej chudobe v Grécku

Kyriaki Metaxa20. apríla 2023378

1. fáza: Hľadanie správnych termínov

„Čo je vlastne energetická chudoba?“ Otázka, ktorú mi položil riaditeľ kancelárie Nadácie Heinricha Bölla v Grécku, ma zastihla nepripravenú. S témou som sa oboznámila počas svojho magisterského štúdia energetických systémov. Pokúsila som sa odpovedať veľmi jednoducho a priamo, ale ukázalo sa, že to nie je také ľahké, ako som si spočiatku myslela. „Je to stav, v ktorom si domácnosť nemôže dovoliť primerané vykurovanie alebo ochladzovanie obydlia,“ odpovedala som. Zosypala sa na mňa smršť ďalších otázok. Keď sa táto debata na chodbe pred kanceláriou skončila, oboch nás zaplavilo sklamanie z úrovne vzájomnej (ne)komunikácie. Myslela som len na jediné: „Dokážem sa zlepšiť…“

Vždy ma zaujímali sociálne a environmentálne otázky. Ešte aj keď som študovala architektúru. A vždy som sa zaujímala o politiku. Napriek tomu som si nikdy nepredstavovala, že budem pracovať pre nemeckú politickú nadáciu. Súčasťou tímu som sa stala v roku 2014, v období, ktoré sa dá opísať jedine ako búrlivé. V priebehu troch rokov, ktoré nasledovali po prvej dohode o finančnej pomoci medzi Gréckom, Medzinárodným menovým fondom a Európskou úniou, boli zavedené tvrdé úsporné opatrenia. Grécko tak malo predísť hrozbe, že nebude schopné splácať svoje dlhy. Neustále sme počúvali správy o prepúšťaní, znižovaní miezd, zvyšovaní daní, dôchodkovej reforme, privatizácii podnikov vo verejnom vlastníctve, vysokej nezamestnanosti alebo úniku mozgov. Šírili sa pocity hanby a hnevu, strach a frustrácia, ktoré vyvolávali silné protieurópske a protinemecké nálady a úplne rozložili dôveru k demokratickým inštitúciám.

Môj otec sa v máji pokúsil o samovraždu. Áno… Môj otec sa pokúsil o samovraždu po tom, ako mu prišiel posledný, poriadne nafúknutý účet za elektrinu. […] Ocitol sa v slepej uličke. […] Chápete, išlo o elektrinu. Dobre, ak by to nebola elektrina, som si istý, že by to bolo niečo iné. Kým sa môj otec dostal do tohto bodu, prežíval veľmi ťažké chvíle. Pretože mu bolo jasné, že nám vypnú elektrinu a nevedel, čo si počneme.

G., 35 rokov, výskumník, 2015

V rokoch 2012 a 2013 sa počas zimy nad dvoma najväčšími gréckymi mestami objavil smog. Po tom, ako sa zvýšila daň z vykurovacieho oleja, začali mnohé domácnosti spaľovať v krboch a kachliach nevhodné materiály ponachádzané v odpade. Niektoré spôsobovali problémy s dýchaním alebo so srdcom a zaznamenali sme aj straty na životoch. Dňa 28. februára 2013 našli v meste Larissa dvoch mŕtvych študentov. Zabili ich splodiny z kozuba, v ktorom si zakúrili, aby im nebola zima. Ďalší dvaja boli v kritickom stave. Vznikla nová norma: ľudia vykurovali svoje domovy len sčasti. V mnohých bytových domoch bolo vypnuté centrálne kúrenie. Obvykle z ekonomických dôvodov. Preto sa v bytoch kúrilo kachľami, klimatizáciou alebo tepelnými čerpadlami. Popri zjavnom nepohodlí bola táto situácia aj príčinou treníc medzi obyvateľstvom budovy. Najviac boli postihnuté jednorodičovské a mnohopočetné rodiny, osoby so zdravotným postihnutím, ľudia bez zamestnania a v dôchodku, utečenci a utečenky či osoby žijúce v nájomných bytoch. Odrazilo sa to na náraste počtu zraniteľných ľudí, ktorí žiadali sociálne oddelenia obcí o podporu, aby mohli zaplatiť svoje účty.

[Bez obecnej energie sme boli] dva roky alebo aj dlhšie. Štyri roky sme boli bez vý- ťahu. Všetko len po schodoch, všetky veci – a s baterkou. Chápete? Všetci mali baterku. […] V taške baterku… Ja som mala baterku a aj môj manžel, všetci. Keď sme išli hore alebo dole schodmi.

V., 60 rokov, hospodárka, majiteľka, 2015

Správu Energetická chudoba v Grécku; Návrhy sociálnych inovácií na boj proti nej sme spolu s partnerskými organizáciami vydali v roku 2017. Vďaka dvom participatívnym workshopom s odborníctvom a ďalšími zainteresovanými osobami sme zhromaždili všetky dovtedy dostupné poznatky o energetickej chudobe. Podarilo sa nám ukázať, že má viacero príčin, ktoré spolu súvisia: od finančnej situácie zraniteľného obyvateľstva cez nadmernú spotrebu energií spôsobenú nízkou energetickou hospodárnosťou budov až po vysoké ceny energie a palív. Napokon, ak chceme, aby sa ľudia vymanili z energetickej chudoby, najefektívnejší je „holistický prístup“, čo znamená, že sa musíme venovať všetkým jej základným príčinám súčasne. Riešenia vedúce k odstraňovaniu energetickej chudoby sa musia stať súčasťou všetkých politík, s ktorými súvisí: sociálnej, energetickej a environmentálnej. Tak môžeme naplniť viaceré medziodvetvové ciele a dosiahnuť mnohé pozitíva: čistejší vzduch, teplejšie domácnosti, príležitosti pre priemysel, viac lokálnych a kvalitných pracovných miest. Väčšia časť príjmov zostane v miestnej ekonomike. Zároveň tým prispejeme k záchrane planéty a zabezpečíme si naše vlastné prežitie.

Odkedy sme zrušili centrálne kúrenie, v celej budove je vlhko. V kúpeľniach zlieza farba, odlupuje sa na stropoch balkónov. V kúpeľniach sa darí plesniam. Okná sú stále navlhnuté. Šaty neschnú. […] Súčasne vznikol iný problém. Pre smog sme nemohli šaty nechať cez noc sušiť vonku, pretože ráno smrdeli. A tak sme ich zavesili vnútri a tým ešte stúpla vlhkosť.

M., 40 rokov, zubárka, 2015

2. fáza: Zlaďovanie s relevantnými trendmi

Európske inštitúcie začali k energetickej chudobe pristupovať ako k sociálnemu problému, ktorého závažnosť stále rastie. Týka sa približne 10 % obyvateľstva EÚ, teda 50 miliónov ľudí. Európska komisia na túto výzvu v roku 2018 odpovedala vytvorením Európskeho strediska pre monitorovanie energetickej chudoby (European Energy Poverty Observatory), ktoré slúži ako otvorené online úložisko údajov súvisiacich s energetikou. Cieľom je podporiť informované rozhodovanie na všetkých úrovniach verejnej správy. „Neprichádzame s jediným univerzálnym riešením“, hovorí predseda riadiaceho výboru strediska profesor Bouzarovski. Preto stredisko neponúka jednotnú európsku definíciu energetickej chudoby. Miesto toho vyvíja ukazovatele, pomocou ktorých ju bude možné merať v celej EÚ. O rok neskôr bol schválený dodatok k legislatívnemu balíku opatrení s názvom „Čistá energia pre všetkých ľudí v Európe“. Prioritou sa stala energetická efektívnosť a posilnila sa úloha konzumentstva, ktoré má v energetických systémoch zohrávať aktívnejšiu úlohu, a to buď prostredníctvom vlastnej výroby energie (ako prozumentstvo), alebo prostredníctvom členstva v energetických komunitách.

V roku 2018, tri roky po tom, ako sa vďaka sľubom o ukončení politiky úsporných opatrení dostala k moci ľavicová strana Syriza, bol v Grécku prijatý zákon č. 4513 o energetických spoločenstvách. V epicentre energetickej transformácie sa vďaka nemu ocitli občianky a občania, miestne samosprávy a stredné podniky. Zákon energetické spoločenstvá výslovne spája s bojom proti energetickej chudobe, pri ktorom sa ráta aj s využitím „merania čistej spotreby“ (virtual net metering, metóda účtovania výroby a spotreby energie prozumentom – pozn. prekl.). V novelizovanom „Národnom energetickom a klimatickom pláne“ je dokonca stanovený konkrétny cieľ: energetické komunity by do roku 2030 mali vyrábať 600 MWh elektrickej energie ročne. Ľudia zaujímajúci sa o založenie energetickej komunity majú k dispozícii príručku Vytváranie energetických spoločenstiev, ktorá obsahuje konkrétne teoretické a praktické informácie. Je výsledkom intenzívnej spolupráce rozmanitých aktérov, ktorým sa podarilo skĺbiť viaceré potrebné perspektívy.

Uvedomil som si, že budeme potrebovať izoláciu a hliníkové rámy… A vykurovací systém… Neviem, či je až taký dôležitý. Chápete, keď máte dobrú izoláciu a dobré hliníkové rámy, bezpochyby spálite s tým istým vykurovacím systémom omnoho menej. A je jedno, aký je starý. Takže je možné, že nie je nutné dotovať aj ich výmenu. Neviem, či to dáva zmysel.

T., výskumník, vlastník domu, 2022, premýšľa o dôsledkoch energetických úprav, do ktorých jeho rodina investovala v dvoch odlišných typoch bývania. V byte urobili len menšie zásahy (výmena vykurovacieho systému a rámov), zatiaľ čo rodinný dom prešiel komplexnou rekonštrukciou (vrátane tepelnej izolácie).

Nachádzame sa uprostred obdobia zásadných zmien v energetickom sektore. Publikácia Energetická chudoba v Grécku 2.0; Politický vývoj a návrhy sociálnych inovácií na boj proti nej má za cieľ ukázať, ako súvisí snaha o spravodlivú energetickú transformáciu so zápasom proti energetickej chudobe. Spravodlivá energetická transformácia stojí na dvoch pilieroch: znižovaní spotreby elektriny a využívaní obnoviteľných zdrojov energie. Politiky a opatrenia, ktorých cieľom je zvýšiť energetickú efektívnosť budov, vedú k zmysluplnejšiemu využívaniu energií. Rovnako podpora rozvoja komunitnej energetiky. Tieto kroky nepriamo zvyšujú príjmy domácností a účinne riešia problém energetickej chudoby. Kľúčom k inkluzívnej a spravodlivej energetickej transformácii sú sociálne inovácie. Na ostrove Kréta napríklad energetické spoločenstvo Minoan poskytuje zadarmo elektrinu ľuďom, ktorých postihlo zemetrasenie a dočasne bývajú v kontajneroch. Na pevnine energetické spoločenstvo Karditsa (ESEK) zbiera od miestnych firiem a domácností odpadovú biomasu a vyrába z nej pelety. ESEK nedávno daroval jednej menšej škôlke kotol, do ktorého dodáva palivo. Vykurovací systém riadi pomocou aplikácie. Vďaka tomu je vykurovaná celá budova. Predtým škôlka používala starý kotol na vykurovací olej a z ekonomických dôvodov kúrila len v troch zo štyroch tried.

3. fáza: Energetická gramotnosť a právo na energie

Na konci roka 2019 zasiahla Grécko pandémia COVID-19. Vplyv zákazov vychádzania na šírenie energetickej chudoby bol jednoznačný. Všetci sme museli tráviť omnoho viac času doma, v budovách s nízkou energetickou efektívnosťou. Dopyt po energii rástol, zatiaľ čo príjem domácností klesal, keďže opatrenia zamedzujúce šíreniu pandémie viedli k poklesu ekonomickej činnosti. Rodiny s nízkymi príjmami z horských oblastí krajiny, kde panuje krutá zima, v skutočnosti svoju spotrebu energií znížili. Ak takýto vývoj nie je dôsledkom realizácie opatrení na zvýšenie energetickej efektivity, je to jasný signál, že dochádza k prehlbovaniu energetickej chudoby. V auguste 2021 počas vlny horúčav prišlo o život osem ľudí, ktorí podľahli zdravotným komplikáciám spôsobeným extrémne vysokými teplotami. V prieskume s názvom „Problémy, praktiky a postoje súvisiace so spotrebou energií v domácnostiach“, ktorý v období od 7. do 27. mája 2022 uskutočnil Inštitút Nikosa Poulantzasa (politický inštitút strany SYRIZA) a zapojilo sa doň 1 061 domácností z celého Grécka, každá tretia domácnosť uviedla, že musela šetriť na základných potrebách (potravinách, liekoch a podobne), aby pokryla svoje náklady na energie.

Problém je v tom, že zakaždým, keď mi príde niečo šialené [na účte za elektrinu], spanikárim. Pretože na to nie som zvyknutý. Predtým som vždy vedel, že to nejako zvládnem. Ale teraz je to… Prekračujeme hranicu. Na začiatku si poviete: „Tak to nebudem robiť. Nebudem cestovať, nepôjdem na víkend tam, kam som chcel ísť. Nepôjdem do rodnej dediny, kam som chodil raz-dvakrát ročne. Pôjdem tam raz za pár rokov.“ Teraz sa dostávame k základom. Takže, myslím… ak sa zo základných vecí stane luxus…

G., 43 rokov, štátny zamestnanec, nájomník, 2022

Môže to byť ešte horšie? Samozrejme. Najmä ak si uvedomíme, že počas zimy v roku 2021 boli účty za energie o 42 % vyššie ako rok predtým. Oživenie hospodárstva po pandémii zvýšilo dopyt po energii. Tieto zmeny vyvolali krízu, ktorú ešte zhoršili medzinárodné udalosti. Globálny dopyt po plyne sa výrazne zvýšil a ovplyvnil trhové ceny. Výroba elektriny v Grécku je zo 40 % závislá od fosílneho plynu a so všetkou elektrinou sa obchoduje na dennom trhu. Akékoľvek zvýšenie ceny na tomto trhu sa okamžite priamo premieta do maloobchodných cien. Grécke spotrebiteľstvo tak bolo veľmi zraniteľné a mohlo upadnúť do energetickej chudoby vplyvom faktorov, nad ktorými nemá prakticky žiadnu kontrolu (napr. štruktúra trhu s energiou, závislosť od ruského fosílneho plynu atď.). Niet divu, že grécke spotrebiteľské združenia zaplavili sťažnosti a na dodávateľov elektrickej energie boli podané dve kolektívne žaloby.

Pretože mám zdravotné problémy atď., naozaj som vôbec nikam nechodila. […] Klimatizácia je kľúčová. V horúčave sa to nedá… Chlad je znesiteľný. Oblečiete sa, prehodíte cez seba deku a sadnete si. Keď je horúco, aspoň ja nemôžem, neznesiem teplo, nezvládam to. […] Bezpochyby sme spotrebúvali veľa elektriny. Môžem vás ubezpečiť, že som platila viac než som platila v zime. […] Ale niektoré dni boli… nemohli ste sa nadýchnuť.

F., 65 rokov, dôchodkyňa, vlastníčka domu, 2022

Energetická kríza sa bytostne dotýka nás všetkých. Trh s energiou však stále vnímame ako čosi neznáme a komplexné. To bráni intenzívnejšiemu zapojeniu občianstva a zahmlieva príčiny energetickej chudoby. Grécko na „ochranu“ občanov a občianok vynaložilo 9,5 miliardy eur, ktorými dotovalo elektrinu, plyn a palivá. No pri rozdeľovaní dotácií štát stále sleduje iba krátkodobé ciele, ako v prípade stimulov na návrat k olejovým kotlom, a chýba mu dlhodobá vízia. Zo spomínaného prieskumu z roku 2022 vyplýva, že rastie záujem obyvateľstva o štúdium energetických trhov či výrobu vlastnej energie, čím sa chce ochrániť pred touto a budúcimi energetickými krízami. Zároveň mnoho ľudí priznáva, že omnoho pozornejšie kontrolujú svoje účty za elektrinu. Cieľom prebiehajúcej analýzy „Účty za čistú energiu pre všetkých v EÚ“ je prispieť k tomu, aby účty za elektrinu boli zrozumiteľnejšie, prehľadnejšie a transparentnejšie, a tým posilniť energetickú gramotnosť a podporiť zdravú trhovú súťaž, z ktorej bude mať prospech spotrebiteľstvo.

– Čo by pomohlo vám osobne? Ak by ste mohli o niečo požiadať vládu, čo by to bolo?

– Aby elektrická energia už viac nebola tovarom a stala sa verejným statkom. Myslím, že tento statok by nemal podliehať zákonom trhu, je to verejný statok, rovnako ako voda. Komercializácia elektrickej energie nedáva žiadny zmysel.

T., výskumník, majiteľ domu, 2022

Energia patrí medzi základné statky. Ak k nej ľudia nemajú prístup, sú vylúčení z účasti na živote spoločnosti. Právo na energiu by sa podobne ako právo na vodu a ďalšie práva premietlo do určitých zákonných garancií pre obyvateľstvo, ktoré by malo nárok na prístup k cenovo dostupnej energii a súvisiacim službám, prístup k informáciám o energii a k rozhodovaniu o nej, účasť v energetických spoločenstvách a tak ďalej. Zároveň by štát a úrady museli napĺňanie týchto práv zabezpečiť pre každého rovnako a bez diskriminácie.

Všetky anonymizované výpovede sú súčasťou analýzy Problémy, praktiky a postoje súvisiace so spotrebou energií v domácnostiach (Inštitút Nikosa Poulantzasa, 2022, len v gréčtine). Kvalitatívny výskum, ktorý je súčasťou druhej časti analýzy, uskutočnil výskumný tím v zložení Fereniki Vatavali, Nikolaos Katsoulakos a Evangelia Chatzikonstantinou. Výpovede sa týkajú obdobia od roku 2015 do roku 2022.

Autorka pracuje v Nadácii Heinricha Bölla v Grécku ako koordinátorka programu Ekológia

Z angličtiny preložil Peter Vittek

Text vznikol v spolupráci s pražskou kanceláriou Heinrich Böll Stiftung

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *

Partneri: