Energetická chudoba sa týka všetkých

Petra Čakovská20. apríla 2023288

Energetický systém sa rýchlo mení. Technológie vynájdené v poslednom desaťročí zmenili energetické infraštruktúry a v EÚ sa rýchlo presadzujú aj nové spôsoby výroby, distribúcie, skladovania a dokonca aj predaja energetických produktov. K inováciám došlo aj v oblasti sociálnych systémov, ktoré riadia energetiku. Namiesto jednosmerných transakcií medzi dodávateľom a odberateľom sa objavujú nové formy spotreby a výroby energie aj modely jej spoločného, komunitného využívania v energetických komunitách. Zároveň sa však podľa Eurostatu minulý rok až 31 miliónov ľudí v Európe ocitlo v energetickej chudobe. Na Slovensku mohla mať, podľa rôznych prieskumov, túto zimu problémy uhradiť svoje účty za energie viac než polovica domácností.

Čo je energetická chudoba?

V roku 2021 približne 6,9 % obyvateľstva 27 štátov EÚ uviedlo, že si doma nedokážu udržiavať primerané teplo, a ďalším vznikli nedoplatky na účtoch za komunálne služby vrátane účtov za energie. Je pravdepodobné, že v posledných dvoch rokoch vplyv pandémie, prudký nárast cien energií, ruská invázia na Ukrajinu a z nich vyplývajúce zvýšené životné náklady situáciu ešte zhoršili. Nie všetky európske krajiny sú však zasiahnuté rovnako. Napríklad v Portugalsku je to viac ako 16,4 % obyvateľstva, v Litve 30 %, v Bulharsku 23,7 % a v Grécku 17,5 %, ktoré majú podľa štúdie realizovanej Sieťou európskych energetických agentúr problémy udržať si teplo vo svojich domovoch. No v krajinách ako Nórsko, Fínsko a Rakúsko sa s týmto problémom stretávajú menej ako 2 % obyvateľstva. Na Slovensku Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v novembri 2022 prepočítal, že v energetickej chudobe sa môže ocitnúť 24 % obyvateľov a obyvateliek, čo je približne 432 tisíc domácností.

Energetická chudoba sa chápe ako situácia, keď domácnosť nemá prístup k základným energetickým službám za prijateľnú cenu, aby si zabezpečila energiu potrebnú na dôstojný život a plnohodnotné zapojenie do spoločnosti. Ide o viacrozmerný problém a definovať, koho môžeme považovať za energeticky chudobného, nie je jednoduché. Neexistuje totiž jeden typ alebo dôvod energetickej chudoby. Jej povaha závisí skôr od kontextu, v ktorom sa vyskytuje.

Príčiny a dôsledky energetickej chudoby

Energetická chudoba je výsledkom vzájomného pôsobenia niekoľkých faktorov – príjmovej chudoby a nerovnosti, nespravodlivých cien energie a nekvalitného, neefektívneho bývania, ktoré je dôvodom vysokej spotreby takejto domácnosti. Energetickú chudobu nemožno odmerať na základe jedného ukazovateľa, je potrebné zohľadniť viaceré príčinné faktory, ako sú osobné i regionálne ekonomické a sociálne špecifiká, klimatické podmienky, typ obydlia, dostupné vykurovacie/chladiace zariadenie, ale aj rod, vek a zdravotný stav osôb žijúcich v spoločnej domácnosti.

Energetická chudoba ohrozuje oveľa viac ženy ako mužov. Napríklad ženy s nízkymi príjmami sú častejšie samoživiteľkami domácností, ktorých veľký podiel tvoria aj jednorodičovské rodiny alebo jednočlenné domácnosti senioriek, keďže ženy sa v priemere dožívajú vyššieho veku.

Vek je významným faktorom pri zvládaní stresu z tepla a chladu, pričom malé deti a starší ľudia sú obzvlášť zraniteľní. Ženy sa tiež považujú za citlivejšie na teplotu okolia ako muži. Ich energetické potreby sú preto pravdepodobne vyššie.

U žien boli takisto zaznamenané iné vzorce spotreby ako u mužov. Bez ohľadu na rod ovplyvňujú spotrebu energie faktory ako rodinný stav a zamestnanie. Rodovo stereotypné roly však spôsobujú, že ženy trávia viac svojho osobného času neplatenou opatrovateľskou prácou, ktorá si vyžaduje značné používanie spotrebičov. Takisto ženy v domácnostiach s nižšími príjmami častejšie používajú staré spotrebiče, ktoré môžu mať veľmi vysokú spotrebu.

Chudobní sú na Slovensku z prechodu na čistú energiu zatiaľ vynechaní

Je veľmi ťažké vytvoriť definíciu energetickej chudoby, ktorá by platila pre všetkých 27 členských štátov EÚ, pretože ide o lokálne veľmi špecifický problém. Európska komisia však v marci prijala politickú dohodu, na základe ktorej by v novelizácii smernice o energetickej efektívnosti mala byť zakotvená už aj definícia energetickej chudoby. Členské štáty pritom budú musieť zohľadniť miestne odlišnosti. Napríklad v západnej Európe je energetická chudoba veľmi rozšírená medzi ľuďmi, ktorí si prenajímajú dom, kým vo východnej Európe ide väčšinou o vlastníkov domov a bytov.

Rozdielne sú však nielen príčiny, ale aj dôsledky energetickej chudoby. Veľmi negatívne vplýva na zdravie a komfort obyvateľov a obyvateliek takejto domácnosti. Nízka teplota v interiéri, nedostatočné osvetlenie, prievan či plesne môžu viesť k ochoreniam dýchacích ciest, kože či kardiovaskulárnym a vývojovým poruchám. Problémy s fyzickým a psychickým zdravím sa odrazia na absenciách v škole či práci. Vysoké interiérové teploty zasa môžu spôsobiť úpal alebo smrť, pri starých pieckach hrozí riziko popálenín, požiaru či zadusenia. No energetická chudoba je prepojená aj so zmenou klímy, pretože energeticky chudobní si nemôžu dovoliť čisté, nízkoemisné vykurovanie a často energiou plytvajú.

Udalosti posledných dvoch rokov odhalili obmedzenú technickú a cenovú dostupnosť energie pre všetkých, nielen energeticky chudobné domácnosti. Vysoké ceny nútia spotrebiteľstvo zo všetkých príjmových skupín prehodnotiť a zmeniť životný štýl, aby znížilo svoju energetickú spotrebu.

Krajiny sa snažia v čo najväčšej miere a čo najskôr nahradiť fosílne palivá v priemysle i domácnostiach, no prechod na obnoviteľné zdroje pre energeticky chudobné domácnosti nie je jednoduchý. Počiatočné investičné náklady sú vysoké, stále existuje množstvo administratívnych prekážok a chýbajú predvídateľné systémové riešenia. Nie všetky obnoviteľné zdroje sú navyše rovnako efektívne a množstvo spotrebiteľov si nevie vybrať vhodnú technológiu, aby dlhodobo minimalizovali záťaž na životné prostredie a zároveň boli imúnni voči nestálym cenám energií na trhu.

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví koncom roka 2022 predstavil Koncepciu na ochranu zraniteľných odberateľov energie, ktorej súčasťou je aj definícia energetickej chudoby a viacero opatrení, ktoré si vyžadujú spoluprácu viacerých ministerstiev. Koncepciu musí ešte schváliť Národná rada SR a až potom by sa mala začať realizovať. Jediný štátny program na obnovu starších rodinných domov pre znevýhodnené domácnosti, ktorý im pokryl 95 % nákladov rekonštrukcie, bol zastavený. Podmienky na získanie tejto dotácie boli také prísne, že o príspevok požiadalo len asi 260 ľudí. Šancu žiadať príspevok pritom vôbec nedostali ťažko zdravotne postihnutí dospelí, jednorodičovské rodiny či naopak seniori na vidieku. Nízkopríjmové domácnosti pritom ako soľ potrebujú dotácie vo výške 100 % pokrytia oprávnených výdavkov na rýchlo realizovateľné a jednoduché opatrenia po splnení jednoduchých podmienok. A potrebujú ich vopred. Slovensko však potreby týchto ľudí stále prehliada a energeticky chudobní sú z procesu zelenej transformácie na Slovensku nateraz úplne vynechaní.

Zmena nevhodných návykov nič nestojí

Nesprávne návyky našu spotrebu navyšujú o 30 až 40 percent, naša planéta má len obmedzené zásoby energetických zdrojov a energia bude stále drahá. Preto by si každý, bez ohľadu na to, či spĺňa alebo nespĺňa kritériá energetickej chudoby, mal doma overiť, ako môže aktívne energiu ušetriť. Efektívne využívanie energie náš komfort a kvalitu života vôbec nezhorší. Čoho sa teda môžeme vzdať už dnes?

Zariadenia vypnite, nenechávajte ich v pohotovostnom režime: < 50 €/rok
Elektrické zariadenia sú v pohotovostnom režime priemerne 22 hodín denne a spotrebujú od 0,3 W do 15 W za hodinu. Každé jednotlivé zariadenie je teda v pohotovostnom režime 8 030 hodín ročne a každé za rok spotrebuje od 4 kWh do 120 kWh. Ročné náklady na spotrebovanú elektrinu pre každé zariadenie tak predstavujú od 0,70 € do 22 €. Zrátajte všetky zariadenia v pohotovostnom režime vo svojej domácnosti a vypočítajte si vlastnú úsporu. Na vypínanie spotrebičov používajte diaľkovo ovládané zásuvky.

Zhasnite svetlá, keď opúšťate miestnosť/domácnosť: < 40 €/rok
Ak vymeníte 5 klasických žiaroviek (60 W), ktoré svietia priemerne 4 hodiny denne, za LED žiarovky, môžete usporiť až 350 kWh elektrickej energie, čo predstavuje 63 € za rok.
Ak vymeníte 5 energeticky úsporných žiariviek (20 W), ktoré svietia 4 hodiny denne, za LED žiarovky, môžete ušetriť dobrých 70 kWh resp. 13 € ročne.

Znížte teplotu vody v bojleri: < 125 €/rok
Znížením teploty vody v elektrickom ohrievači zo 75 °C na 55 °C môžete znížiť spotrebu elektriny na ohrev vody až o 593 kWh a ušetriť tak 110 €/rok.

Pri čistení zubov zatvorte kohútik: < 30 €/rok/osoba (ohrev vody elektrinou alebo centrálne zásobovanie tepla)
Pri jednom umytí zubov s otvoreným kohútikom na teplú vodu spotrebujeme asi 5 litrov vody. To je asi 10 litrov teplej vody na osobu a deň, čo znamená, že ročne spotrebujeme 30 € len na takýto zbytočný ohrev vody. Ak je v domácnosti viacero osôb s touto neresťou, úspora je ešte väčšia.

Sprchovať sa, nie kúpať: < 75 až 240 €/rok/osoba
Na jedno kúpanie sa spotrebuje v priemere 100 litrov vody a cez bežnú sprchovú hlavicu pretečie asi 10 litrov vody za minútu. No úsporné sprchové hlavice, ktoré kúpite už za cca 20 €, spotrebujú len 6 litrov vody za minútu.

Na umývanie riadu používajte umývačku: < 50 € až 350 €/rok
Investícia do umývačky riadu (350 – 500 €) sa môže vrátiť už za jeden rok.

Ušetríte aj vtedy, keď nebudete zapínať svetlá, kým je dostatočne jasno, spúšťať poloprázdnu umývačku riadu alebo práčku, keď budete pravidelne čistiť filtre v spotrebičoch, odstraňovať námrazu v mrazničke, variť vždy s pokrievkou, neotvárať chladničku príliš často a nepremýšľať pred ňou s otvorenými dverami. Počas vykurovacej sezóny sa tiež oplatí znížiť termostat aspoň o 1 °C, pretože každý stupeň znamená 6 % úsporu vykurovacej energie. Pustite sa do toho, veď šetriť nepotrebujú len energeticky chudobní…

Autorka je podpredsedníčkou združenia Spoločnosť ochrany spotrebiteľov a členkou Poradnej skupiny pre spotrebiteľskú politiku Európskej komisie (CPAG) 

Text vznikol v spolupráci s pražskou kanceláriou Heinrich Böll Stiftung

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *

Partneri: