Autentické denníkové zápisy sú v literatúre problematickým konceptom. V prípade slávnych ľudí uspokojujú zvedavosť čitateľstva po osobných detailoch, hlbšom ponore do mysle ikonických postáv, no keď ich nespája silný naratív, prípadne prísnejšia editorská ruka, majú tendenciu stať sa skôr zaujímavým doplnkom v knižnici než pútavým čítaním. Zo všetkých spomeniem Knihu snov Jacka Kerouaca, Denníky Keitha Haringa, či The Philosophy of Andy Warhol.
Komiksový denník známej autorky Lucie Lomovej získal vo februári najprestížnejšiu českú žánrovú cenu Muriel. Hoci ide o známu ilustrátorku, jej novinka môže aj po prvých stranách vyvolávať obavu, či nás pohľad do procesu jej tvorby, často sa odohrávajúcej v jednom byte, dokáže niečím strhnúť. Obava je však zbytočná, po počiatočných rozpakoch kniha skutočne vtiahne.
Z veľkej časti aj preto, že rok 2017 bol pre Lomovú vo viacerých smeroch prelomový. Bez toho, aby som veľa prezradil, jej osobný život prechádza ťažkými skúškami, ktoré spracovala úprimne, dojemne, a napriek smutným okolnostiam aj vtipne. Okrem životných zvratov sa zaoberá napríklad medzigeneračným dialógom vo svojej rodine a samotou vyplývajúcou z osamostatnenia jej detí.
Základným pravidlom denníka bolo, aby každý deň niečo zaznamenala, aspoň obrázok, ideálne nejakú sekvenciu, a ako sama v knihe priznáva, nebolo to jednoduché. Niektoré dni nakoniec vynechala a neraz musela uvažovať, ako aj z tých monotónnejších vybrať nejaký zaujímavý postreh. Často sa jej to darí zapojením fantázie, surreálne vsuvky knihu osviežujú. Na druhej strane niekedy sama prizná, že počas bohatších dní, napríklad na dovolenke, ani nemala čas niečo si zaznačiť. Sympaticky pôsobí minimalistická ručná kresba kombinujúca tuš (alebo tenkú fixku) so zelenými plochami.
Aj písmo je ručné, autorka chyby často opravuje priamo na strane. Budí tým pocit, že máločo zo svojho prežívania cenzurovala. A darí sa jej, často aj pomocou banálnych detailov, dotvoriť pestrejší obraz svojich dní – príbehom nejakého predmetu v domácnosti, dojmami z výstav alebo zážitkami z varenia. Ďalšou cennou vrstvou knihy je spomenutý pohľad do tvorby umelkyne na voľnej nohe, ktorý pripomenie aj slovenské patálie: sebaprekarizáciu, problém s manažovaním si vlastného času a síl či kolíziu práce so súkromím.
Lucie Lomová: Každý den je nový. Labyrint, 2022.
Marek Hudec
