Keď som pracoval v Spoločnosti Franza Kafku, na stene v knižnici visel jeho citát: „Čítajte knihy, ktoré hryzú a bodajú“. Spomenul som si naň pri čítaní zbierky prednášok Ivany Komanickej Konať univerzitu, ktorá vyšla minulý rok vo vydavateľstve Horská lucerna. Jej texty ma trochu prebudili z letargie, lebo tiež hryzú, alebo aspoň hryzkajú.
Séria prednesených i neprednesených prednášok sa zaoberá najmä úlohou univerzity, filozofie a samotnej formy prednášky v súčasnom neoliberálnom prostredí. Komanická po vzore Derridu bojuje za právo na filozofiu, za akademický svet, ktorý nie je len odrazom trhových síl, za repolitizáciu univerzity, ktorá je dnes podľa autorky, rovnako ako žáner prednášky, v kríze. „Nástojím na prednáške ako ilegálnej aktivite, ako šedej zóne čítania,“ dodáva.
Komanickej texty sú v prvom rade kritické, a to hádam do všetkých smerov, inými slovami: nešetrí nikoho. Kritizuje spôsob, akým Európska únia vo svojich politikách narába s termínom kultúra a v konečnom dôsledku aj s jeho obsahom. Poukazuje na to, že narastajúce množstvo participatívnych aktivít a umeleckých výstav o spoločnosti je priamo úmerné nárastu prekarizácie. Uvedomuje si, že (nielen) vo východnej Európe kultúra aj vzdelanie nadobúdajú charakter projektov, stávajú sa dočasnou, na cieľ orientovanou oblasťou. Zjednodušene povedané: kultúra je tu na to, aby kreatívne riešila problémy európskych demokracií, skrášlila došramotený obraz kapitalizmu po finančnej kríze z roku 2008 a pridala mu na atraktivite.
Autorka dokáže z radikálne ľavicových pozícií (v najlepšom zmysle slova) veľmi presne nahmatať problematické body v kultúrnych a vzdelávacích inštitúciách, a to i v širšom kontexte európskej aj globálnej politiky. Páčilo by sa mi, keby sa viac zamerala aj na navrhnutie riešení. Možno je však jedným z nich už spomínaný formát prednášky, slobodnej performativity v celej šírke významov tohto pojmu.
Hoci sú Komanickej prednášky plné správne ostrej kritiky a podnetných tém, chýbali mi údernejšie závery či pointy jednotlivých textov, ktoré by argumentačnú líniu scelili. Knihe by takisto prospela pozornejšia redakčná a korektorská práca, do očí bijúce chyby zbytočne vyrušujú. Napriek týmto výhradám je kniha dobrým príkladom odvážneho a nekonformného myslenia, s ktorým stojí za to sa stretnúť.
Ivana Komanická: Konať univerzitu. Horská lucerna, 2023.
Tomáš Hučko
