Súčasná vážna hudba: Nasledovať zvuk

Michal Lipták16. marca 202430

Pri počúvaní súčasnej vážnej hudby poslucháčstvu vždy hrozí sklamanie. Očakávame niečo radikálne nové, čo prekope predstavy o tom, čo hudba vôbec je; no ak to dostaneme, ťažko sa s tým vysporiadať a rozhodnúť, či ide o inováciu alebo zlyhanie. Častejšie sa však stáva, že nové skladby vieme zaradiť pod už známe postupy a uvedomíme si, že aj „avantgarda“ sa stala žánrom so známymi vzorcami.

Skladby mladej estónskej skladateľky Elis Hallik na jej prvom profilovom albume sa dajú zhruba podradiť pod spektralizmus; najviac mi pripomínajú špecificky rumunskú spektralistickú školu okolo ľudí ako Ştefan Niculescu. Spektralizmus metodologicky vychádza z vedeckej analýzy akustických vlastností zvuku, ktoré sú pre neho základom kompozície. Kompozičná metóda však nie je taká dôležitá ako estetický výsledok – skladby položené na sústavných hutných bzukotoch, nad ktorými sa ozývajú nástroje vo svojich často neprirodzených a extrémnych polohách, prelievajú sa jeden do druhého podľa inherentných požiadaviek zvuku.

Komorná hudba Hallik je spektralistická z estetického hľadiska, a čo jej skladby robí výnimočnými, nie je tento raz ani tak dojem špecificky osobného výrazu, ako skôr to, ako účinne a presne nasleduje podnety samotného zvuku. Napríklad v To Become a Tree (2016) sa basklarinet prelieva do flauty cez medzizastávky vo violončele a husliach, pričom klavír nečakaným, no okamžite zrozumiteľným spôsobom akoby rozohrával dozvuky týchto nástrojov.

Doch manchmal erhellt sich die Seele… (2019) je nominálne pieseň pre soprán, no sopranistka sa prirodzene rozplýva vo flaute a elektronike. V Impacts (2014) violončelo a kontrabas súznejú nie v tiahlych tónoch, ako by sa od nich čakalo, ale v koordinovaných ozvenách úderov. Stocheia (2015) začína gestami ohlasujúcimi koncert pre dvoje husle a sláčikový orchester, no sólové husle sa postupne stanú skôr len akýmisi občasnými výstupkami v zvukovej mase.

Najnovšia skladba, Above (2022), rozohráva bezčasovú spektrálnu harmóniu najefektívnejšie. Pulzujúci, mľandravo sa prevaľujúci drone bez začiatku a bez konca, ktorý trvá osem minút, ale rovnako by mohol trvať osem hodín. Možno niektoré vzorce sú známe, no na malicherné podpichovanie nie je dôvod, pretože nasledovať spolu s Hallik takto intímne a dôsledne zvuk je jedinečné a prináša len čistú radosť.

Elis Hallik: Born in Waves (Ensemble Synaesthesis / Ensemble U: / atď.). KAIROS, 2023.

Michal Lipták

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *

Partneri: