Podľahnúť nebezpečenstvu

Lucrecia Dalt má za sebou už niekoľko úspešných albumov, ktoré ukazujú jej jedinečný prístup k produkcii. Inšpirovaná filmom, kolumbijskými koreňmi a najmä okolitou komunitou vydáva A Danger to Ourselves – v koprodukcii s priateľom Davidom Sylvianom. Tentokrát od vplyvov sčasti upustí a píše vlastným, osobitým jazykom. Vytvára introspektívny obraz svojho vzťahu so Sylvianom – bez klišé, strmhlavo sa vrhajúc do desivých hĺbok ich spolužitia.

Albumom preniká strach z pádu do špirály lásky. Skladby napĺňa mysteriózny hlas a šepot umelkyne, vrstvy elektronických efektov a rôznorodých perkusií, zmes španielčiny a angličtiny. Hneď s úvodnou skladbou Cosa Rara vnáša Dalt do romantiky hororové maniere, ktoré si osvojila pri vytváraní soundtracku pre thriller Rabbit Trap. Romantiku nechápe ako zážitok plný sladkých momentov, ale ako temnú jaskyňu, v ktorej človek zraniteľne odhalí celé svoje ja. Je to „divná vec“, ako hovorí samotný názov, keď človek vášnivo baží po niečom takom nebezpečnom. Sylvian ukončuje track monológom: „Vravela, že ma miluje / ale zatiaľ jej neverím / klesám, ponorený v dopamíne.“ 

V skladbách Amorcito Caradura a Caes cítiť práve latino vplyvy, ku ktorým sa Dalt opakovane vracia. Amorcito Caradura sa podobá na rancheros – tradičné mexické revolučné piesne o vášni a láske, ktoré počúvala doma jej mama. Začiatok skladby znie tradične, no zapadá do albumu práve záverom – keď prosí Pána, aby jej dal ranu do hrdla, nech spieva ako on. Tragický motív nachádzame aj v skladbe Caes, v ktorej sa objavujú rytmy tanga: „Pokračuj a krič, kdekoľvek si láska / nech nám vrie krv naďalej.“ Caes pripomína jej rozhlasovú show Presents Pli, v ktorej používa hlas ako sample – hrá sa s ním, ohýba ho a popritom rozpráva príbeh.

Acéphale zas odkazuje na tajomnú spoločnosť založenú Georgesom Battaillom, ktorej symbolom bol Vitruviánsky muž bez hlavy – v jednej ruke so srdcom, v druhej s mečom. Akoby chcela byť Dalt menej racionálna, viac sa nechať unášať intuíciou. Výborná je aj soundscapová Stellimorfia, v ktorej experimentálne harmónie dopĺňa text o sprevádzaní človeka až do konca. „Oheň, čo odmieta diskontinuitu / oheň, čo berie náš život do rozsiahlosti,“ píše Dalt. Hasta El Final má rovnakú tematiku, no umelkyňa ju podáva skrz veľkolepú kompozíciu huslí. Covenstead Blues ako bodka albumu len potvrdzuje, že sa dá písať romanticky bez repetície. „Môžem spáliť tvoju sladkokyslú láskavosť“, chcem ťa vidieť takého, aký si.

Album A Danger to Ourselves si zachoval experimentálnu zvedavosť predchádzajúcich nahrávok, no prináša bangre, ktoré si nenájdu cestu von z hlavy. Dalt našla svoj jazyk v textoch. A vie ho podať cez stráviteľné tracky bez zachádzania do plochosti. Tajomná atmosféra, básne plné metafor a hra s jazykmi vytvárajú dohromady obraz o láske, ktorá je desivá, ale netreba sa jej báť.

Lucrecia Dalt: A Danger to Ourselves. RVNG Intl. 2025.